Dvojitá láska

Už ma to nebaví

Začal sa ku mne približovať. Zľakla som sa a zrazu zastal pri mne. Dal si dole kapucňu. Videla som mu do tváre a nemohla som uveriť že to bol on. Predomnou stál môj ex. Pousmial sa a pásku z ust mi dal dole. ,,Čo po mne chceš?" Spýtala som sa ho hneď. ,No nič. Len si ťa tu chvilu pekne podržím. Ou a neboj sa tvojim kamarátom somposlal spravu. Kde si a čo musia preto urobiť aby si sa,vrátila živá a zdravá." ,,Čo si im spravil?" Zvýšila som svoj hlas. Bolo mi jedno že je to môj ex. Bolo mi všetko jedno no mojich kamarátov sa,chytať nebude. ,,Nič teda aspoň zatiaľ.' Zasmial sa.,, Si len hnusný klamar!" Vykríkla som. ,,Ale ale niekto sa nám tu hnevá?" Spýtal sa a začal ma odmotávať. Celkom ma to prekvapilo. Odmotal ma a ja som si chytila ruky. ,,Teraz pod za mnou." Povedal. ,,Nie." Povedala som a len som sa na ňho dívala. Asi sa nahneval zobral mi ruku a ťahal ma do nejakej miestnosti. Tam ma posadil na stoličku a nasadil mi púta a nohy mi obmotal lepiacou páskou. Predomnou stála kamera. ,,Čo chceš spraviť?" ,,Len im pošlem video". Uškrnul sa. Dal mi pásku veď ústa a začal. ,,Začneme o tri dva jedna a AKCIA!"Posledné slovo výkrikol. ,,Takže ako som vám hovoril sprvoti presne to čo vám poviem inak zomrie." ,,A veľmi nepríjemnou a pomalou smrťou.' Pritom to ešte naťahoval tým že budem v poriadku ak to spravia. Ja som len mala hlavu dole. Ste mali mi po lícach slzy. Najradšej by som bola keby som mohla teraz byť so Samom Klárou Dejzrom Vitom Elenou a Mattemom. Rozplakala som sa. Samozrejme že to kdo už dotočil a poslal im ho.,, Ja si teraz odbehnem zachvilu som naspäť." Prehovoril a odišiel. Nechal ma tam a ja som tam sedela a dívala sa so zeme. Okolo mňa nič nebolo len síce steny a kamera ktorou ma točil. Zaspala som. Zobudila som sa na buchnutie dverí. ,,Ups prepáč ak som ťa zobudil." Pozrel na mňa. Ja som len prevrátila oči. Dal mi dole lepiacu pásku a dal mi vodu.,, Na tu máš pitný režim musíš dodržiavať inak mi tu zomrieť skôr ako sa o niečo pokúsiš." Povedal a ja som sa le napísal a ďalej ho ignorovala.,, Takže toto je môj plán teraz ťa odviažem a ja si pôjdem robiť svoju prácu. Ty tu budeš zamknutá. Je ti to jasné?" Len som prikývla. Prikývol a odišiel. Postavila som sa a išla skúsiť nájsť iný východ. Buchla som do všetkého a skúšala som aj dvere o ktorých som videla že Bu du zatvorené no preistotu keby ma ten bazmek nechal otvorenú. No nie zamkol ma. Vzdala som to a oprela sa o dvere. Začala som plakať a ruky som si zaborila do rúk. Neviem kde som ani prečo som tu. Mala som toľko veľa otázok že som sa bála že mi vybuchne mozok. Sedela som a plakala. To bolo asi jedine na čo som sa zmohla. Sedieť a plakať. Ale tak čo by ste urobili? Asi to isté čo ja. Tak si to zhrňme. Som v nejakej zabarikádovanej miestnosti bez okien a s jednými dverami ktoré sú mimochodom zavreté. Potom je tu ťa kamera s ktorou môžem maximalne točiť. Ale to teraz nepotrebujem. Aj keď mohla by som natočiť posmrtné video. To je ale blbý nápad. Prihovorilo sa mi svedomie. Buď ticho ak vymysliš lepší nápad tak hovor. Povzdychla som.

*O dve hodiny*

Sedela som už tento krát na stoličke. Počula som ako prikývla dvere. Podišiel ku mne a v ruke držal zbraň. ,,Ideš so mnou." Povedal naštvaným hlasom a ja som vôbec netušila čo sa do čerta deje.

Rozhodla som sa pre ďalšiu kapitolu možno zajtra vide ešte jedna a potom by som si dala na chvíľu pauzu ale len možno.