Dvojitá láska

Sklamanie

,,Tak teda jsem na radě."Povedal. ,,Vis Lucko..." ,,Taky tě miluju. Našiel jsem v tobě kusok sebe no nemuzeme byt spolu viš. Mnel jsem te rad už od vtedy Když jsi chodila s Mattemem. Byl jsem rád za každou chvíli stravenou s tebou." To mi vykuzlilo úsmev na tvári. ,,Byl bych rád kdybys šla že mnou jenže...",, Lenže?" ,,To nejde. Nemužů tě vziť od rodiny nebo od kamaradu. Promin. Jestli teď dovolíš byl bych chvíli sám." To ma pichlo u srdca. Prikývla som a čo najrýchlejšie som utekala preč. Skoro som dvere urvala s pantou a ľahla si na posteľ. Povedal nie. Nechcel zmeniť svoje rozhodnutie. Nechal ma tak. Miluje ma ale nechcem aby som s ním šla. To čo je? Rozplakala som sa. Je 10:30 za 20minut odchádza. Upravila som si make-up a šla dolu. Všetci už boli dole. Chýbala som už len ja. Klára sa celú dobu na mňa pozerala s nespustila zo mňa oči. Vedela že nie som v poriadku. Vitaa už bol pri chlapcoch s lúčil sa s nimi. Samozrejme že nechýbala ani Kika ktorá už bola zbalena a utekala dole na tých podpätkoch. ,,Už som tuuu!" Vykríkla. ,,Promiň ale nejdeš se mnou." ,,Čože?!",, Nechci tě." Musím uznať že som sa pousmiala. Utiekla. Ako inak. Aspoň jednej strigy sme sa zbavili. Keď už sa doobimali pozreli sa na mňa. Mne sa v tej chvíli zastavilo srdce. Podišla som k nemu a dala mu pusu na líce a objala ho. ,,Dávaj si na seba pozor. A nezabúdaj. Milujem ťa. "Šepla som mu do ucha.,, I ty na  sebe."Chvíľu som si myslela že to nepovie no povedal. ,,Taký tě miluju." Pustil ma a utekal na autobus. Už som ho videla nastupovat keď som si povedala. Nie. Nenechám ho odísť. Keď som sa konečne spamätala začala som za autobusom utekať. ,,Nie! Stoj!Nemôžeš odísť!" Vykrikovala som. Slzy mi tiekli vodopádom. Zrazu som zakopla a spadla som na kolená.,, Nieeee!"Vykríkla som a bila do zeme.,, Nie to nie!" Historický som revala. Toto som nechcela.....