Dvojitá láska

Doma

,,Môžeme sa porozprávať?" Len som prikývla. Chvíľu bol ticho no potom povedal.,, Stěhuju se." V tej chvíli sa mi zastavilo srdce. ,,Čože?" Ale brala som to ako vtip takže som sa začala smiať. ,,Tohle není vtip." V tej chvíli som prestala. ,,Vážne?",, Áno ja promiň no jej naspět na univerzitu a chci začit nový život." ,,S tvojou ex frajerkou?!"Vybuchla som. ,,Přestaň. S ní to nemá nic spolecne." ,,Aha jasné. Vieš čo nechaj to tak idem preč." Zobrala som sa a odišla. Utekala som celou cestou až k Mattemovmu autu. Rozplakala som sa.
Snažila som sa ukľudniť no moc mi to nešlo zrazu som videla Mattema ako vyšiel z nemocnice s ide rovno ku mne. Nastúpil do auta a spýtal sa.,, Ideme domov?"Len som prikývla. Celú cestu sme boli ticho. Obydvaja. Ja som bola zo všetkého úplne mimo. Ale jedna otázka mi vrtala hlavou. Vedeli o tom? Vedeli o tom a nič mi nepovedali? Moc som to ani nevnímala. Vnímala som domy a stromy ktoré sa mi mihali pred očami. Ked sme zastavili pred domom vystúpila som ako prvá a mierila si to k domu. Otvorila som dvere a utekala do izby. Vletela som tam ako stíhačka a ľahla si na posteľ. Rozplakala som sa. Po asi pol hodine som sa išla prezliecť keďže už asi nikam nepôjdem a zapla kukaj.to a pozerala The Vampire Diares. Už som bola na štvrtej kapitole. ,,Ale no taaak." Povedala som po ďalšej časti. ,,To snáď ten Klaus nemyslí vážne."Zakrutila som hlavou a zapla ďalšie. Zrazu som začula Kláru Dejzra Vitu ako sa smejú. Čo ti preboha robia? Veď Vitaa mal byť v nemocnici ešte týždeň? A potom odchadza. No nevenovala som tomu nejakú pozornosť. Zapla som ďalšie. Zrazu niekto zaklopal. Rozbusilo sa mi srdce ako na závode. Tep sa mi zrýchlil a začala som aj rýchlejšie dýchať. Ďalej. Povedala som rozklepanym hlasom. Dvere sa pomaly otvárali a v nich stal..