Dvojitá láska

On si nepamätá

,,Promiňte ale vy ste kdo?" Spýtal sa Matty a ja som myslela ze odpadnem. On si ma nepamätá. Len som polkla a povedala.,, Chalani ja vás počkám vonku." Povedala som a snažila som sa o úsmev. Išla som k dverám otvorila som ich a keď som ich zavrela naplno som sa rozplakala. Pomaly som si sadla a ruky si dala na tvár a plakala som až dovtedy kedy mi niekto nechytil rameno. ,,Chce s tebou mluvit." Povedal Vitaa. ,,Ja nemôžem nedokážem sa na ňho pozrieť a to len preto lebo si ma nepamätá." Zase som sa rozplakala. ,,Neboj to bude v pohode." Objal ma a ja som myslela ze umriem. Človek ktorého milujete si vás nepamätá. To je asi najhoršie čo by sa vám mohlo stať. Po chvíli vyšiel aj Samo a vyzeral byť prekvapený.,, Všetko je to tvoja vina!" Vykríkla som s plačom na Sama. Len dal hlavu dole. Nedokázal sa mi pozrieť do očí. Ja som len pokrútila hlavou. ,,Hlavne si zachovajme chladnú hlavu". ,,Ako si mám podľa teba zachovať chladnú hlavu keď si ma nepamätá?!"  Vykríkla som na Sama. Už mi vážne dochádzala trpezlivosť. Bola som zničená. Sadla som si a snažila som sa to predýchať. ,,Kedy ho pustia?" Spýtala som sa.,, Asi zítra." Povedal Vitaa. Hm fajn. Rukami som si prehrabla vlasy. ,,Tak ja idem." ,,Kam?"   ,,Domov žeby?",,Myslím že bys tady mněla být." ,,Ja to nedokážem Vitaa! Chápeš?" ,,Tak za ním aspoň di." Nadýchla som sa a pomaly postavila. ,,Fajn." Otvorila som dvere a potuchy vošla. ,,Em ahoj." Zakoktala som. ,,Ahoj ja promiň kdo jsi?" Snažila som sa dýchať a v hlave mi znelo len jedno slovo. Neplač neplač neplač a neplač. ,,Ja som tvoja-" pri tom slove som sa zasekla. ,,Ty asi moje holka?" ,,Em asi to bude znieť neuveriteľné no áno."Povedala som a usmiala sa.,, Jo aha ja si tě nepamatuji." ,,To je úplne v pohode." Povedala som a do očí sa mi nahrnuli slzy. Hlavu som sklonila a začala som potichu plakať.,, Ty pláčeš?",, Ja ja prepáč. "Povedala som a utrela si slzy. ,,Poď sem." Povedal a roztiahol  ruky. Rozplakala som sa a pomaly som ho objala. Začal ma utešovať no nepomohlo mi to. No po chvili som už len zvlykala. ,,No vidíš už je ti líp?" Spýtal sa a ja som len pokrútila hlavou na znak súhlasu. ,,To jsem rád." Ešte chvíľu sme tam len tak sedeli v objatí a potom som sa odtrhla. ,,Ježiš prepáč si celý mokrý.",, To je v pohode."Povedal a zasmial sa. Aj ja som sa zasmiala. Nebol to ten Matty ktorého poznám ale aj tak mi zdvihol náladu. Ešte chvíľu sme sa len tak rozprávali povedala som mu že je youtuber aj keď ma celkom prekvapilo že si to pamätá. Pustila som mu nejaké naše videá a veľa sme sa nasmiali. Už som sa necítila tak ako pred tým v úúzkostiachale skôr tak ako vždy. Chalani išli už domov a ja som sa rozhodla tam ešte chvíľu ostať. Potom som už šla. Keď som šla po chodníku stretla som Elenu. ,,O môj bože Lucy! Je mi to tak ľúto čo sa stalo Mattemovi." Povedala a objala ma. Len som prikývla a snažila sa zadržať slzy. Rozprávali sme sa o tom čo si pamätám a nepamätá a hneď keď som povedala že na mňa si vôbec nespomenul rozplakala som sa. Utešovala ma na ulici ale v tej chvíli mi to bolo úplne jedno. Zaviedla ma k Samovi. Rozlúčili sme sa a ja som vošla dovnútra. V kuchyni už stál Vitaa a popíjal svoje kafé a Samo pozeral na telku. Stále som bola na ňho nahnevaná no rozhodla som sa spory nechať bokom a naplno sa od zajtrajška budem venovať len a len Mattymu aby si spomenul.