Ponáhľal som sa do školy. Nestihol som bus pretože som zaspal. Utekal som cez cely park a keď som už skoro bol pri brane školy tak som nedaval pozor na cestu a do niekoho narazil. Spadol som na zadok.
,,Prepač nedaval som pozor velmi sa ponahlam" povedal som a postavil sa a nasledne si oprašil nohavice.
,,To je v poriadku ani ja som nedaval pozor na cestu" povedal prijemne hluboky hlas. Až teraz som sa pozriel do tvare toho s kym som sa zrazil.
Blondave vlasy, hnede hlboke a uprimne oči, slabo červene pery a mala piha na nose. Bol naozaj pekny. Mohol mať tak ako ja možno o par rokov viac.
Až teraz som si uvedomil ako sa velmi nestiham a ake tu je trapne ticho. ,,T-tak ešte raz prepač" povedal som a rozišiel sa rychlim krokom do budovy školy.
Do školy som prišiel minutu pred zvonenim. A potom sa tiahlo dlhe vyučovanie.
Po vyučovanii som si zbalil všetky veci a vyrazil domov. Znovu mi ušiel bus a tak som išiel pešo.
Pozeral som podnohy a nepozeral na cestu. Zrazu som do niekoho narazil. Spadol som na zadok.
,,Asi by sme mali do seba prestať naražať nemysliš?" Ozval sa nadomnou hlboky hlas. Pozrel som sa na neho.
Natahoval ku mne pomocnu ruku a ja som ju prijmul, tym ma vytiahol do stoja.
,,Prepač mi dnes druhy krat" povedal som.
,,To je v pohode, asi si budem musieť zvyknuť" pobavene sa usmial.
,,Tak snaď sa ešte uvidime" povedal po chvilke ticha a mrkol na mňa.
Troška som sčervenal. ,,Tak ahoj" zamaval mi a odišiel. ,,Ahoj" povedal som do vzduchu.
Ešte chvilu som tam stal ale potom som sa spametal a išiel domov.
,,𝐊𝐞𝐛𝐲 𝐬𝐨𝐦 𝐥𝐞𝐧 𝐯𝐞𝐝𝐞𝐥 𝐳̌𝐞 𝐩𝐨 𝐭𝐨𝐦𝐭𝐨 𝐝𝐧𝐢 𝐭𝐨 𝐧𝐞𝐛𝐮𝐝𝐞 𝐮𝐳̌ 𝐧𝐢𝐤𝐝𝐲 𝐚𝐤𝐨 𝐩𝐫𝐞𝐝𝐭𝐲𝐦"
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Novel about us [Taekook]
RomantizmNikdy som nepisal. Až do jedneho dňa kedy si sa mi priplietol do života. Od tej doby pišem knihu. Konkretne roman...roman o nas dvoch...