Free like a sparrow [ Jack Sparrow fanfiction ] SK/CZ

XI. Tortuga /po úprave/

             „Vtáčik sa nám snaží uletieť." Kapitán skláňal zrak na Victoriu, ktorá stála pred ním. 

„Ide s nami." Vybafol. Zagánil sa na Williamsa, ktorý stál za dievčinou a hľadel kapitánovi do očí. Victoria pred Jackom meravela a nespúšťala z neho zrak. Stála v jeho bezprostrednej blízkosti a nevedela, čo má urobiť. Či cúvnuť, alebo ostať stáť, či prehovoriť, alebo radšej mlčať. Tak tam iba stála a neuhla ani o kúsok.

Kapitán sa pohľadom nikam neponáhľal. Díval sa do jej tmavých očí a čakal, čo to s ňou urobí. S istotou však vedel povedať, že dievčinou burcuje strach. Díval sa na jej bradu, pery, nos. Zrak mu stúpal, až sa zastavil na klobúku, ktorý mala na hlave. Na zlomok sekundy sa zdalo, že sa usmial. Potom však cúvol a potichu odkráčal.

          Victoria ostala stáť na mieste a snažila sa vstrebať, čo sa práve udialo. Pokúsila sa ujsť a chytili ju. Ostáva jej iba čakať, akého trestu sa jej dostane. Dych sa jej pomaly prinavrátil. Otočila sa na prvého dôstojníka, ktorý na ňu neveriacky zazeral. Na jazyku toho mal veľa, čo by jej najradšej povedal, no vedel, žeby to nemalo zmysel. Vytiahol fľašu s rumom a odpil si. Nato vytiahol pištoľ a hlavňou naznačil Victorii, že má kráčať pred ním. Tá iba zaťala päste a pomaly sa pohla smerom von. Kútikom oka však stále kontrolovala, či kráča za ňou a či na ňu stále mieri. Kráčal a aj mieril. John sa už neodvážil jej veriť, preto výstražnú zbraň držal v ruke po celý čas. Victoria vyšla na palubu, kde zbadala stáť kapitána. Nedôverčivo sa na neho zahľadela a zastala. Slnko už takmer zapadlo a na ostrov padla hmla. Ako na mieste prestupovala z nohy na nohu, John sa postavil tesne za ňu. Naklonil sa jej nad rameno a zašepkal. Jeho teplý dych jej ovial krk.

„Skús to ešte raz a budeš nosiť putá." Victoria sa preľakla a odtiahla sa. Johnov pohľad ju iba utvrdil, že má síce kúsok citu v tele, ale do cely ju bez váhania šupne pri ďalšom jej pokuse o akýkoľvek útek.

xXx xXx xXx

xXx xXx xXx

               Na Tortugu padla takmer úplná tma. Ulice osvecovali obloky hostincov a nevestincov, ktorých radovú zástavbu sem-tam prerušil akýsi obchod. Prašná cesta bola pokrytá rozbitými fľašami, krvou a morskou soľou. Mesto si však žilo svoj vlastný život, ktorý neutíšila ani tma.

             Po móle kráčala trojica. Kapitán Čiernej perly sa nakláňal ku svojmu prvému dôstojníkovi a niečo mu rozprával. Na kraji kráčalo dievča s rozpustenými, plavými vlasmi a námorníckym klobúkom, odetá v mužských šatách. Na rozdiel od mužov, ktorí jej robili spoločnosť, sa netvárila šťastne, že sa nachádza práve tu. Oči jej mlčky behali po okolí a nedôverčivosť voči všetkému a každému sa každou chvíľou znásobovala. Keby vlastnila kord, určite by ho tuho stískala v ruke.