I.Drozd v zlatej klietke /po úprave/

572 47 1
                                    

„Victoria Throstle! To je tvoje meno! Si dcéra guvernéra! A nie dcéra nejakého, rybára! Dievča v tvojom postavení, by sa nikdy nemalo... Nemalo správať takto! Sama, v noci, a úplne bez stráže! Vieš čo všetko sa mohlo udiať?" otec zúrivo kráčal po izbe a rozhadzoval rukami. Za normálnych okolností, by do nej nikdy nevstúpil, pretože som ešte stále ležala v posteli, nesprávne ustrojená, iba v nočnom úbore. V ruke som držala knihu a bez jediného náznaku viny som ho pozorovala.

„O tri dni odchádzame! Vraciame sa do Londýna. Očakávam hladký priebeh, bez zbytočných rečí!" vyšiel z izby a prudko za sebou zabuchol dvere.

,,Neuveriteľné!" odhodila som knihu na toaletný stolík. V tom vošla komorná, ktorá ma každé ráno prišla ustrojiť. Zaťala som zuby od toľkej srdi.

„Aká bola noc, madam?" naprávala mi posteľnú bielizeň a tvárila sa, že o ničom nevie a o ničom nepočula. Čakal ma už toaletný stolík, kde som si každé ráno, pravidelne rozčesávala vlasy. Vždy to robím sama, i keď by to mala robiť ona. Tvár v drevenom ráme sa zrkadlila podľa tej mojej. Vlasy pieskovej farby sa leskli po pár ťahoch hrebeňom a v jemných vlnách padali na ramená. Málokedy ich vidím takto. Väčšinu času sú tuho vypnuté nahor. Nie je to však moja voľba, ale etiketa. Žena nerozhoduje, čo má mať na sebe, aký má účes alebo akú má mať náladu. Vždy sa musí správať reprezentatívne, primerane svojmu postaveniu a nesmie vyjadriť názor, ktorý sa až príliš líši od toho mužovho, či názoru mladej a vychovanej dámy. To je ono. Muž. Etiketa...

„Madam?" myšlienky prerušili slová komornej.

„Výborná. Výborná. I keď pridlhá." Zaklamala som, ako to už je vo zvyku.

„Snívalo sa Vám niečo? Prepáčte, nechcem znieť príliš trúfalo." Vyľakala sa vlastných slov.

„Nie, to je v poriadku!" ubezpečila som ju.
„Vlastne ani neviem." Obzerala som sa v zrkadle. Snívalo sa mi niečo? Zvyknem snívať o neprebádaných ostrovoch a dobrodruhoch, ktorí sa ich snažia nájsť. Pravdou je, že tieto ostrovy sú prístavom skôr pre pirátov, ako slušných a počestných mužov. Nie. Netreba rozmýšľať o pirátoch. Vraví sa, že ich tak môžete privolať, čo je v tejto situácii hrôzostrašná predstava. O chvíľu sa vydáme na plavbu do Londýna.

„Ustroj ma." Prikázala som komornej.

Free like a sparrow  [ Jack Sparrow fanfiction ] SK/CZWhere stories live. Discover now