Free like a sparrow [ Jack Sparrow fanfiction ] SK/CZ

XVI. Deravé vedro /po úprave/

               Na more padla noc. Čierna perla sa naďalej plavila k vytýčenému cieľu. Lejak ustal a dažďová voda pomaly vsiakla do dreva palubných dosák. Z mokrých plachiet stekali tenké prúdy vody a naďalej močili schnúcu podlahu. Na kapitánskom mostíku stál pirát, ktorý udržoval stály kurz a niekoľko ďalších členov sa ťarbavo motalo po palube. Zvyšok spal na svojich miestach. Tak ako posádka, aj prvý dôstojník upadol do vytúženého spánku. Victoria však spať túto noc nedokázala. Jej myseľ ťažilo priveľa myšlienok, a preto sa potrebovala ísť vyvetrať. Kord zasunula do pošvy a nasadila klobúk skrývajúci identitu. Myslela však na to, že keby niekoho stretla, s mečom by sa dlho neubránila. Preto svoju cestu nahor strávila neprestajným otáčaním sa a kontrolovaním, či sa niekto okolo nej nachádza.

Vonku stále voňal vzduch po daždi. Victoria nabrala všetku odvahu a vyšla na palubu. Zatiaľ sa jej nepodarilo dostať sa do potýčky a dúfala, že to tak aj ostane, napriek tomu, že neraz riskovala. Nohy jej zamierili na samotný predok lode, kde chcela stráviť pár chvíľ. Nemala veľa príležitostí, pokochať sa loďou a možno aj preto ju zvedavosť vytiahla von. Zasvietené lampáše dodávali palube čaro. Z času na čas, si Victoria pri pohľade na svoju voľnú košeľu spomenula na tesný korzet, ktorý zo seba strhla hneď po únose. Cítila, že klame samu seba. Že si začína užívať niektoré okamihy a niekde vzadu v hlave jej stále niečo hovorí, že je slobodnejšia, ako bývala. Rozhodla sa však, že v tento moment, na všetko zabudne.

Stála na prove lode a cítila, ako jej slabý vánok prúdi okolo tváre. Morské vlny utíchli a ona tak mohla nerušene sedieť a rozjímať. Zatvorila oči a započúvala sa do zvučného šumu slobody, ktorú v ten moment pocítila. Provu lode osvetľovala iba jediná sviečka, uzamknutá v sklenom lampáši. Victoria stratila pojem o čase. Oči mala zatvorené a nevnímala realitu, iba silu vlastných myšlienok, ktoré opantávali jej zmysly. Snila počas toho ako bdela. Nohy mala prevesené cez medzery medzi drevenými stĺpikmi osadenými na samom kraji paluby. Vietor sa pomaly zdvíhal a rozvial jej plavé kadere. Victoria postupne otvorila oči a usmiala sa.

Úsmev jej však razom zmizol z tváre, keď si uvedomila, že tam nie je sama. Po prudkom obrate hlavy zistila, že samotný kapitán stojí pár krokov od nej a pozoruje more, akoby tam bol dočista sám. Telom jej otriasol strach. Netušila, ako dlho tam takto stál a ležérne sa opieral o zábradlie. Nevedela ani odhadnúť, či si ju všimol, alebo ju ešte len zbadá. Nohy sa snažila potichu vytiahnuť a nejakým božím zázrakom sa vytratiť. Obzrela sa dookola, či niekde nezbadá i tú ženu, čo sa ho držala ako kliešť. V tom momente jej hlavou preblysli všetky rôzne cesty úniku, aké sa len dali podniknúť. Premýšľala, či má ostať sedieť a naivne dúfať, že Jack Sparrow, je dočista slepý, alebo má skočiť do vody a radšej sa utopiť.

„Pekný klobúk." Otvoreným priestorom sa rozľahol chrapľavý hlas a prerušil je vnútorný monológ, ktorý viedla. Victoria stuhla v strede zdĺhavého vstávania.

„Williams ťa nechal znova zdrhnúť, či si mu tentokrát sľúbila, že neujdeš? Má na teba slabosť, nečudoval by som sa keby ti uveril." Založil ruku v bok a díval sa Victorii priamo do očí. Tá tam iba nemotorne stála a pridržiavala sa zábradlia. Hlavou jej preletela skutočnosť, že za opaskom má stále meč. Letmo naň pohliadla, no razom to oľutovala. Keď zrak vrátila späť na opálenú tvár, zbadala iba úškrn.

„Kord?" usmial sa posmešne. Victoria si spomenula na Johnove rozprávanie o Jackovom šermiarskom talente. Už nevládala čeliť toľkému náporu. Bola skľúčená, jej vnútro bolo v neustálom strehu a napätí. Bojovala s každým, ale zároveň s nikým. No najviac bojovala sama so sebou. So svojimi ideálmi a predsavzatiami, ktoré si niekedy dala. Všetkého sa vzdala. Stála na pirátskej lodi úplne rovnako, ako všetci chlapi, ktorí si vyvolili túto cestu sami. Jej pocity boli ako na hojdačke. Pomalé zvykanie si na vodou nasiaknuté drevo a chuť rumu ju pomaly, ale isto škrtilo. Škrtilo tú starú, nevinnú dievčinu v korzete s knihou v rukách a tvorilo niekoho nového, o koho vôbec nestála. A teraz sa dívala na piráta, o ktorom vedela, čím všetkým si musela prejsť. Je ako on? Je na začiatku cesty, ktorú kedysi absolvoval?

Jack sa díval na dievčinu, ktorá zo seba nevydala ani slovo. V hlave mu stále rezonovali Daliline slová a spôsobovali, že pirátsky kapitán zrazu nevedel, ako konať ďalej. V minulosti mu jej slová pomohli od osudu, s ktorým by sa iba ťažko vyrovnával, no mali teraz takú istú cenu, ako kedysi?
Jediné čo v tomto momente cítil, bola číra zvedavosť, ktorá mu balamutila myseľ. Chcel vedieť všetko, najlepšie naraz. Chcel vedieť, prečo je podľa Dalili, tejto mladej Britke súdené byť na Perle, napriek všetkým jeho plánom, ktoré s ňou mal. Jej osudom malo byť srdcervúce zvítanie sa s otcom a jeho osud bola mastná odmena, ktorú by bol za ňu dostal.
A aj dostane. Nenechá si predsa ujsť niečo také, iba preto, že jej prítomnosť, mu je viac, než len príjemná.

„Guráž ti nechýba, to sa musí nechať. " Vyslovil kapitán po dlhšej odmlke.

„Ten kord som predtým nemala. Nepatrí mne." Hlesla Victoria podozrievavo.

„Ten kord som ti dal ja." Rozhodil rukami a fúzy sa mu nadvihli pod jemným úsmevom.

„Pri akej príležitosti, smiem sa spýtať?" Victoria nabrala odvahu. Nemala čo stratiť.

„Počas hrdinskej záchrany jednej mladej, vznešenej dámy. Tú nepoznáš." Pirát pohľadom neuhol ani o kúsok, ba naopak, ďalej zotrvával a prehlboval jeho intenzitu. Zahrával sa s ňou a náramne si to užíval.

„Z vlastnej skúsenosti viem, že mladé dámy o záchranu nestoja. Sú to iba domnienky." Pokrútila hlavou. Vlasy jej povievali vo vetre.

„No táto iste stála o záchranu, ver mi." Prižmúril oči. Tvár mu osvetľovalo iba chabé svetlo lampáša, ktoré ledva dosiahlo svojou žiarou na jeho ostré rysy.
„A ja zas neviem odolať hrdinským činom. Je to môj koníček. Záchrana dám od istého nebezpečenstva. " Usmial sa dôveryhodne. Victoria nevedela prijať fakt, žeby mu mala ďakovať za záchranu. Ešte stále netušila, čo sa vlastne v onen večer stalo.

„Od akého nebezpečenstva konkrétne?" prekrížila ruky na prsiach. Pirát sa k nej nebadane priblížil a zjavne chcel ešte niečo povedať, no jeho slová sa k nej už nedostali.

              Odrazu sa z diaľky ozvali dunivé kroky. Na provu lode sa nepokojne vyrútil prvý dôstojník s pištoľou v ruke. Z tváre sa mu dalo odčítať, že sa určite preľakol, keď Victoriu nezbadal na mieste, na ktorom ju videl predtým, ako zaspal. A tak v strachu, že sa to dievča znovu pokúsilo o útek, vybehol na palubu. Oči mu blčali zlosťou, ktorá sa skoro úplne vytratila, keď ju zazrel stáť s kapitánom. Zrakom blúdil po jednom i po druhom a rezko schoval hlaveň zbrane.

„Pán Williams, vy ste spoľahlivý asi tak, ako deravé vedro." Fľochol na neho kapitán pochybovačne. Veľmi sa však nevzrušoval, keďže vedel, že Victoria by sa iba veľmi ťažko dostala z lode sama, bez povšimnutia. Prvému dôstojníkovi sa to síce tentokrát znova prepečie, no nechce riskovať, že im niekde na tretí raz ujde. Victorii venoval dlhý pohľad a zamieril naspäť do lodnej kajuty, kde ho čakala práca ešte na pár hodín. Ako prechádzal popri Johnovi, potľapkal ho po hrudi na znak, že to zase pokašľal.