Vlci z Openshaw ✔

19 - Reed Washington sa smrti nebál. Až do teraz.

     Stál na hladine mora a sledoval hojdajúce sa lano. Obloha nad ním potemnela. V hrdle mal hrčku a snažil sa uhnúť pohľadom. Akoby ho niekto držal za lebku a nedovolil mu ňou pohnúť. Nasilu zatvoril oči, vtedy sa mu lebka uvoľnila a on ju zvrtol k ľavému plecu. Obloha tmavla, zahaľovala ho a naťahovala k nemu svoje ruky. Ruky sa mu roztriasli. Čiastočne od zimy, ktorá prišla odnikadiaľ, čiastočne od strachu. Nechcel opäť prežívať ten strach ako vtedy. Nie strach o seba ale o druhého človeka. Strach o život človeka, ktorého vtedy ani nepoznal. Nechcel to prežiť znovu.

      Hovorí sa, že samovražda patrí k veľmi ťažkým, možno až neodpustiteľným hriechom. Kedysi si Reed myslel, že to bude práve preto, že Boh ľudí tak veľmi miluje, že nechce aby sa sami odprevadili na druhý svet. Teraz to Reed bral inak. Samovražda je neodpustiteľný hriech, lebo človek porazil Boha v jeho vlastnej hre.

      Nikdy si nemyslel, že bude zoči voči čeliť človeku, ktorý sa chce zabiť. Nikdy si nemyslel, že ho bude odhovárať. Nikdy si nemyslel, že bude tým človekom, ktorý presviedča iných o luxuse života. Vtedy bol vyjednávač. Dnes je kat. Vtedy mal nádej a chcel zachrániť každého aby nemuseli trpieť ako trpel on, keď mu rakovina vzala mamu. Dnes bol zbabelec. Nechcel aby mu smrť vzala niekoho ďalšieho. Bol sebec. Keby dnes videl človeka, ktorý by chcel skočiť z mosta, možno by skočil s ním. Prestával sa cítiť zodpovedný za rozhodnutia cudzích ľudí. Záležalo mu len na svojich milovaných.

     Preto chcel zachrániť svet pred bosorkami z trhliny. Lebo nechcel aby jeho milovaný trpeli.

     V diaľke sa objavil strom a lano sa v jeho rukách sa zatriaslo. Samo od seba sa potiahlo a vyletelo k stromu. Reed sa trhane nadýchol. Vedel čo má robiť. Vedel, že potrebuje čeliť svojmu strachu. Ponad hladinu spadla hmla a keď sa blížil k stromu, hmla odhalila ďalšie okolo nich. Ocitol sa v lese. V lese, v ktorom sa nestalo nič dobré. Nebol to les v Openshaw. Bol to les Kielder, severovýchodne od Carlisle. Nepamätal si, prečo boli v tom lese. Vedel, že boli v Carlisle na svadbe. Kamarát jeho otca sa ženil a oni boli pozvaní na jeho svadbu. Pravdepodobne chceli preskúmať okolie a zavítali do lesoparku Kielder.

     Matthew Washington sa zdržal pri aute s nejakými známymi, zatiaľ čo Reed sa vydal hlboko do lesa. V Openshaw bolo veľa lesov a vedel sa v nich orientovať. Cestu späť si vedel zapamätať dobre, preto sa o neho jeho otec nebál.

     Opäť kráčal tou istou trasou a opäť videl útle telo vyziabnutého chlapca ako sedel vysoko na konári jedného zo stromov. Tentoraz si slučku okolo jeho krku všimol hneď. Chlapcove plecia sa prudko nadvihovali. Mal panický záchvat a bál sa jeho rozhodnutia. Reed vyliezol na strom vedľa neho. Chlapec sa na neho pozrel so slzami v očiach a Reed mu opatrne zložil slučku z krku. Objal ho. Nechal nech sa mu chlapec vyplače na rameno. „Príde ti, že ťa nikto nemiluje. Poznám ten pocit..." šepol Reed. Odmlčal sa a smrkol. „Kto by už mal rád také hovädo ako som ja?" zasmial sa a chlapec sa od neho odtiahol. Díval sa na neho s vážnym pohľadom. Boli rovnakí. Ani jeden si nemyslel, že si zaslúžia lásku. „Najradšej by som to urobil s tebou. Ale neurobíme to. Lebo budeme ničiť život ostatným a to len našou čírou prítomnosťou," zasmial sa Reed a chlapec sa tiež pousmial.

     Pripomínal mu seba. Alebo skôr lepšiu verziu seba. Chlapec bol tým, čím chcel Reed vždy byť. A chlapec chcel byť Reedom. Chcel sa vedieť postaviť sa za niečo, na čom mu záleží. Chcel byť silným ako Reed. Chcel sa pozrieť smrti do očí a povedať jej: „vylíž mi." A Reed chcel byť chlapcom. Chcel vedieť vyjadriť svoje pocity. Chcel ovládať svoj hnev. Chcel aby ho ľudia mali radšej. Nechcel byť len ten agresívny chlapec v koženej bunde, čo jazdí na motorke a fajčí malborky ako kedysi. Kedysi chcel byť presne tým čo je teraz. No uvedomil si, čím dlhšie bol na ceste pravdy, že nechce byť grázlom. Chcel ľuďom pomáhať. Hoci niektorí nie sú najpríjemnejší.