Vlci z Openshaw ✔

23 - Priadky osudu ju pripravili presne na tento moment

Bielovlasá nekonala bez rozmyslenia. Príliš mnoho krát sa v živote pomýlila a konala bez rozmyslenia. Kedysi bola nerozvážna a spontánna. Nebolo to pre ňu dobré. Vypracovala sa zo samotného dna. Zo špiny v ktorej kedysi ležala sa vytiahla až na miesto, kde je teraz. Kráľovná čarodejníc. Čoskoro kráľovná všetkých svetov. Všetkých realít. Kráľovná samotného Zdroja. Ona bude zdroj. Ona bude životná energia všetkého živého. Ona bude rozhodovať, kto sa narodí, kto zomrie a ona bude vytvárať tvorov, z ktorých pôjde strach. Bude rešpektovaná po celom svete. Bude obávaná vo všetkých dimenziách.

Kráčala naprieč lesom. Neponáhľala sa. Jej sestry kráčali za ňou so zástupom vlkov. Zabiť štyroch faganov a starého prašivého vlka bude malina. Nie je miesto kam by sa pred ňou mohli skryť. Neexistuje diera, štrbina či jaskyňa kde by sa pred ňou ukryli. Musela ich zabiť dnes. Hoci bola spolu s jej sestrami oslabené. Energia z detských duší sa ešte nedostala do ich jadra a nedokázali ju tak využiť. Mohol za to mesiac. Duše fungujú na princípe fáz mesiaca. Čím je mesiac menší, tým je ich energia menšia. Počas splnu je zas najväčšia. Preto lovia počas splnu. Energiu zužitkujú okamžite a ich sila rastie.

Nečakali však, že niekto prejde trhlinou a prekoná cestu pravdy tak rýchlo. Cesta pravdy je pre mnohých tak traumatizujúca, že na nej blúdia aj mesiac. Naozaj to boli vyvolení. Stelesnenie človeka a jeho energie. Nedokážu vyhrať. Ona má srdce, ktoré spoznalo smrť. Lenže oni mali živú energiu. Palivo. Iskru, ktorá rozprúdi všetko, po čom tak veľmi túžila.

Jej kroky boli tiché a ladné. Kráčala pyšne a bola si istá svojím víťazstvom. V hlave vyhľadávala pomocou zaklínadla ich energiu. Energia bola slabá a sústreďovala sa okolo slepého miesta v jej hlave. Nerozumela tomu. Ako sa mohli schovávať na slepom mieste. Ako to, že existovalo slepé miesto? Tento les prešla stovky krát. Ani raz nenarazila na slepé miesto. Ani jeden raz sa v lese neobjavilo nič, čo by malo byť pred nimi skryté.

Zastala. Vlci zastali tiež a automaticky začali vetriť. „Sestry," oslovila ich no nevenovala im svoj pohľad. „Potrebujem energiu."

„Vaša milosť, nemáme dosť energie. Nemôžeme Vám pomôcť," ozvala sa jedna z nich. Ozvala sa potichu a nenápadne. Srdce jej išlo vyskočiť z hrude. Odporovať Bielovlasej len málokedy skončilo bez úrazu. Bielovlasá sa otočila. Jej vlasy sa otáčali okolo jej hlavy a divoko jej pristáli na pleci. „Ktorá to povedala?" opýtala sa a pohľadom skenovala svoje spoločníčky. „J-ja Vaša milosť," povedala potichu a predstúpila pred ňu. Kolená sa jej triasli. Nedokázala sa jej pozrieť do očí.

Štíhla ruka jej pristála na krku. Dlhé čierne nechty sa jej zapichli do jemnej kože. „Ty budeš stačiť," usmiala sa. Nepotrebovala zaklínadlá. Energiu, ktorú jej dali jej sestry vedela získať automaticky. Bolo to ako cvičený úkon. Inštinkt. Nepremýšľala o tom. Len to jednoducho urobila. Oči mladej čarodejnice stratili farbu. Pretočili sa jej dozadu a vlasy jej zbeleli. Z úst sa jej lial hustý biely dym, ktorý bol rovnaký ako jej energia. Nepoškvrnený. Panenský. Dym sa prelial z jej úst do úst bielovlasej do poslednej kvapky. Bielovlasá by neurobila rovnakú chybu ako kedysi iná čarodejnica.

Bola rovnako hlúpa a ozvala sa bývalej kráľovnej. Vysala z nej energiu. Zbeleli jej vlasy a ona sa stala smrteľníčkou. Nevysala z nej však všetko. Malá iskrička životnej a magickej energie v Bielovlasej ostala. Jej mágia nebola nikdy schopná navrátiť jej krásne blond vlasy. No jej biele vlasy nosila ako varovanie. Už raz vstala z mŕtvych a urobí to zas, keď jej niekto skríži cestu.

Mŕtva čarodejnica padla na zem. Jedna z jej sestier pribehla k nej. Neplakala. Rýchlo za ňou zamietla mŕtve telo a nechala zem aby ju pohltila. Aj keby ožila. Spod zeme sa nevyhrabe. Bielovlasá si užívala príval moci. Opantávala ju v slastnom objatí a ona chcela viac. Lenže sa musela sústrediť. Potrebovala nájsť chlapcov. Otvorila oči a pozrela sa na miesto kde zem pohltila mladú čarodejnicu. „Nech je k tebe smrť milostivá, sestra," zachrapčala. Čarodejnice vedia smrť oklamať a to sa jej nepáči. Preto keď konečne skosí ich duše, nevyhýba sa trestom. So smrťou si je neradno zahrávať. No bosorky to vedia až pridobre. Tancujú na čepeli jej kosy a vysmievajú sa jej do tváre. O to väčší pôžitok má však smrť keď ich konečne skosí.