Vlci z Openshaw ✔

3 - Odkedy máš tetovanie?

     Tri dni. Blúdil celé tri dni. Nepamätal si veľa. V jeho pamäti mal len krátke útržky. Pamätal si hlavne stromy, ktoré boli rovnaké ako tieto, ale predsa len boli iné. Akoby v nich prúdilo niečo... niečo magické. Cítil z nich energiu. Ten pocit si pamätal.

     Zatvoril oči a viečka stisol k sebe. Hlavou mu prebehla bodavá bolesť a pred očami sa zjavil ďalší útržok. Šedohnedá srsť, do ktorej zabáral prsty. Povzdychol si keď bolesť zmizla. No ďalšia sa objavila. Tento raz nie v hlave ale na chrbte.

     Chrbát ho štípal akoby bol spálený od slnka. Svrbel ho celé tri dni. Pošlrabal sa na krku kde svrbenie začínalo a postupne prechádzalo do celého chrbta. Reed zavrčal keď sa nevedel poškriabať na jednom mieste. „Reed," ozval sa Jarren. Jeho hlas, ktorý bol vyššie postavený ako hlasy ostatných chlapcov mu chýbal. Bol zvyknutý na Jarrenove hlúpe vtipy a nezmyselné nápady. Reed a fitnes nadšenec Jarren boli spolužiaci a navyše sedeli hneď vedľa seba. Hoci Vám Jarren môže prísť otravný (čo naozaj je), dostane sa Vám pod kožu a vy si bez neho neviete predstaviť život.

     Reed sa otočil na Jarrena, ešte vždy si škriabúc chrbát. „Odkedy máš tetovanie?" opýtal sa potichu. Reedovi zabehlo. „Tetovanie?" opýtal sa neveriacky. Jarren ukázal na jeho krk a Reed sa ho dotkol. Nathaniel si obzeral jeho krk a natiahol golier aby sa pozrel na zvyšok chrbta. „Pokračuje to," skonštatoval. Reed si vyzliekol koženú bundu a tričko, ktoré už nikdy nebude biele a všetci traja chlapci si zvedavo obzerali jeho chrbát.

     Reed nemal tetovanie. Chcel jedno, ako každý tínedžer v tejto dobe, no nikdy si nemyslel, že dostane jedno a ani nebude vedieť ako alebo kedy. „Keď sme boli pri jazere, tak si ho nemal."

     „Veď práve. Čo tam vôbec je?" opýtal sa a o sekundu neskôr započul cvaknutie fotoaparátu na telefóne. Jarren mu podal mobil, Reed mu ho prakticky vytrhol z rúk. Tetovanie mu zakrývalo takmer celý chrbát. Od venušiných jamiek sa tiahli ihličnaté stromy, rovnaké aké sú okolo jazera Openshaw. Spoza stromov na neho pozeral zjazvený vlk. Vyzeral až príliš konkrétne na to aby to bol len nejaký vlk z obrázku. Nad vlkom letel havran s dvomi pármi krídel, ktorích perie sa tiahlo nad golier a na jeho plecia. Takéto tetovanie by si určite pamätal keby si ho nechával vytetovať.

     „Čo to má dopekla byť?" povzdychol si keď si obliekal špinavé tričko. „Určite je na to nejaké logické vysvetlenie."

     „Logické vysvetlenie?" vyštekli na Olivera všetci traja chlapci. On si len nervózne popravil okuliare a zahryzol si do líca. „Prosím. Logicky mi vysvetli ako sa mi na chrbát dostalo tetovanie. Ako som bol stratený tri dni ale vám to prišlo ako pár hodín a hlavne mi vysvetli ten spev," Reed si zložil ruky na prsiach a zdvihol na Olivera jedno obočie. Poškrabal sa na zátylku a povzdychol si. Všetko toto ho desilo. Nevedomosť ho desila.

     „Poďme domov. Potrebuješ sa osprchovať," povedal Nathaniel zatiaľ čo sa dívala na Reeda. „Čo na to povie môj otec?"

—

    Keď zo seba Reed zmyl všetku špinu vrátil sa do kuchyne kde tí traja potichu sedeli. Všetci vyzerali znepokojene. Nathaniel ťukal prstom o stôl, Oliver si čistil okuliare a Jarren bezvýznamne preskakoval z jednej aplikácie v jeho mobile k druhej. „Takže," začal Reed, „čo sa vlastne stalo? Mám okno."

    „Ako vieš, že si bol v lese tri dni keď máš okno?" Oliver začal hneď s faktami. „Striedanie dňa a noci si pamätám," zamrmlal. „Čo si ešte pamätáš?"

     „Jazero, spev, les... potom bola noc. Počul som vyť vlkov."

     „Aj ja som počul vlka," pridal sa Nathaniel. „Aj ja," Jarren zdvihol zrak z mobilu. „Aj ja," Oliver nasucho prehltol, prehrabol si odfarbené kučery a nasadil si okuliare. „Jedného som asi stretol," pokračoval Reed. „Asi?"