⚠️UPOZORNENIE⚠️ v tejto časti sa vyskytuje znásilnenie
"Budeš ma sakra počúvať!" zvreskol po mne a o zlomok sekundy som na mojom líci zacítila jeho ruku. Udrel ma. Šokovane som vydýchla a padla som na zem. Toto ešte nikdy nespravil. Samozrejme, že sme sa hádali, ale udrieť ma?
"Nie som tvoja slúžka Dominic," zavrčala som, na čo ma silno chytil za vlasy a potiahol ku gauču.
"Ja si myslím opak," diabolsky sa na mňa usmial a začal ma dravo bozkávať. Bála som sa. A bola som ním viac než znechutená. Bozky som mu neopätovala, na čo nespokojne potiahol za moje vlasy.
"Dnes sa už z toho nevyvlečieš princezná," zašepkal a začal mi vyhŕňať tričko, "dnes budeš konečne moja."
.
"Rose?" zacítila som, že mnou niekto zatriasol, "Rose?"
Strhnutím som sa posadila. Dýchala som plytko a rýchlo a do očí sa mi začali tlačiť slzy. Stalo sa presne to, čo som očakávala. Sen sa znovu vrátil, tak ako každú noc. Sen... nie sen, skôr spomienka. Odporná spomienka, ktorú neviem vytesnať z hlavy. Vtom som na mojom ramene zacítila ruku a znovu ma trhlo, tentokrát trochu menej. Otočila som hlavu a uvidela som, ako vedľa mňa sedí Louis. Zavrela som oči a snažila som sa upokojiť. Som v poriadku, som tu s Louisom.
"Môžem?" opýtal sa. Nevedela som čo chce spraviť, ale oči som nechala zavreté a prikývla som. Presunul sa ku mne bližšie a pomaly ľahučko ma objal.
"Bol to iba zlý sen," zašepkal. Bohužiaľ, Louis nemal pravdu. Nebol to len sen. Bola to spomienka, ktorú budem mať pred mojimi očami už navždy.
Objatie som mu opätovala. Bolo príjemné byť znovu raz dievčaťom, ktoré má pred sebou celú budúcnosť a nie je traumatizované dotykmi, ktoré na jej tele nikdy nemali byť. Bolo príjemné byť znovu, aspoň na chvíľu v Louisovom náručí tak ako kedysi.
"Ďakujem," prehovorila som po prvý krát. Slzy sa mi podarilo zatlačiť a tak som sa mu mohla konečne pozrieť do očí.
"Som si na 99 percent istý, že povieš nie, ale predsa len to skúsim, chceš sa o tom porozprávať?" opýtal sa starostlivo s rukou stále odpočívajúcou na mojom chrbte.
"Nie," zavrtela som hlavou.
"Myslel som si," hravo pretočil očami a smutne sa usmial, "Rose keby si sa potrebovala porozprávať, alebo by si potrebovala niekoho, kto by počúval... som tu dobre?"
Odtiahla som sa od neho a znovu som sa mu pozrela do jeho modrých očí. Myslel to vážne. Vďačne som sa na neho usmiala.
"Ó a na stole sú raňajky," zmenil tému a vyskočil z postele. Zasmiala som sa na ňom. Vplyv nočnej mory sa pomaly vytrácal.
"Hneď som tam, len sa prezlečiem," povedala som. Louis prikývol, usmial sa a vyšiel z izby, zatvárajúc za sebou dvere.
Chvíľu som zostala sedieť a zhlboka som dýchala. Snažila som sa striasť zo seba aj posledné časti mojej nočnej mory. Po dvoch minútach som sa postavila z postele a vyzliekla som si Louisove tričko, ktoré mi dal na spanie. Louisova vôňa zapĺňala moje čuchové bunky. Donútila som sa na to nemyslieť a rýchlo som na seba navliekla oblečenie, v ktorom som včera prišla.
"Dobré ráno," povedala som s jemným úsmevom, keď som kuchyni uvidela Louisa s Freddiem na rukách.
"Dobré ránko," otočil sa na mňa Louis a usmial sa.
"Losie?" povedal Freddie a zaťapkal ručičkami.
"Ahoj zlatko," usmiala som sa a prišla som k nim bližšie.
"Je mu lepšie," skonštatovala som.
"Áno, ďakujem, že si včera prišla," povedal Louis kým jednou rukou pripravoval raňajky.
"Nie je za čo, ukáž vezmem ho," povedala som keď som videla ako sa trápi s prekrojením paradajky ľavou rukou. Freddie sa ku mne s úsmevom veľkým ako svet, natiahol a tak som ho vzala na ruky. Louis sa na nás pousmial a pokračoval v robení raňajok. Vtom mi zazvonil telefón. Chytila som Freddieho jednou rukou a druhou som siahla do vrecka. Vytiahla som telefón, na ktorom svietilo bielymi písmenami meno volajúceho. Alex.
"Alex?" zodvihla som.
"Rose, neozvala si sa, včera som ti poslal tie návrhy, potrebujeme to dokončiť. Povedz mi, že si sa do toho už pozerala," povedal s jemným podtónom podráždenia v hlase. Asi ho niekto naštval.
Sakra na tie návrhy som úplne zabudla.
"No... nie ešte som na to nemala čas," priznala som.
"Ach, fajn, ale mala by si si pohnúť, treba to odovzdať už o týždeň," varoval ma.
"Samozrejme, stihnem to," povedala som, tentokrát ja s miernym podráždením. Je to jeho vina, že na dokončenie projektu máme už len týždeň. Keby sa nebol flákal a urobil svoju časť projektu na čas, nemusela by som to teraz ja zachraňovať.
"Posnaž sa, ahoj," rozlúčil sa a ukončil hovor. Automaticky som prevrátila očami a vydala tichý povzdych.
"Deje sa niečo?" opýtal sa Louis, keď videl môj výraz.
"Šéf," pokrútila som hlavou, "tlačí na mňa s konečným termínom projektu."
Fredie bol na počudovanie veľmi po tichu a hral sa s mojimi vlasmi.
"Projektu? Takže architektka?" opýtal sa s úškrnom. Mala som podozrenie, že to už dávno vedel.
"Architektka," prikývla som.
"Tak ako si vždy chcela," skonštatoval a z tváre mu nemizol jemný úsmev. Ako to ten človek robí?
"Áno, po strednej... som sa rozhodla ísť týmto smerom, baví ma to," pokrčila som plecami, na čo sa Freddie nespokojne zahniezdil.
"To som rád," prikývol Louis, keď odkladal posledné veci do drezu.
"Raňajky," oznámil a podával všetko na stôl. Vajíčka.
"Niekto sa tu naučil variť?" opýtala som sa s úškrnom.
"Toto je najviac čo vykúzlim," zasmial sa.
"No ukáž, poď sem kamoš," natiahol sa po Freddieho, ktorého som stále držala na rukách. Freddie k nemu ochotne natiahol ruky a Louis ho posadil do detskej stoličky, aby sa mohol napapať. Fredie chytil do ruky plastovú lyžičku, na ktorej boli pokreslené autíčka a začal trochu nemotorne jesť kašu, ktorú mu Louis pripravil. Mala som taký pocit, že tá kaša bude všade. Nestalo sa. Freddie je šikovné dieťa a všetka kaša skončila v jeho brušku, nie niekde po stole. My s Louisom sme sa v tichosti najedli a očkom sme sledovali malého. Po raňajkách som pomohla Louisovi prezliecť Freddieho a uložili sme ho späť do postieľky, keďže je stále trochu chorý.
"Ďakujem, " povedal Louis, keď ma vyprevádzal.
"Nemáš za čo, rada som pomohla. Dávajte na seba pozor," rozlúčila som sa a po nekonečnom prehováraní som nakoniec súhlasila, že sa zajtra zastavím. Louis mi dal nepriestelný argument "veď predsa projekty môžeš dokončovať aj tu, aspoň nebudeš sama", takže som napokon súhlasila. Koniec koncov, má pravdu.
Keď som prišla do môjho bytu, cítila som sa znova úplne sama. Doľahol na mňa dnešný sen a niekdajší pocit bezcennosti, beznádeje, bolesti a znechutenia samej zo seba. Nechcela som, aby to bolo takto. Všetko čo som chcela, bolo mať niekoho, komu by som mohla veriť, kto by ma nesklamal a bol by tu pre mňa aj napriek všetkému čím som si prešla. Aj napriek tomu, že už nikdy nebudem tou, ktorou som bývala. Vtedy som si ešte neuvedomovala, že toho človeka som mala rovno pod nosom.
✨
Ahojte, som tu opäť po dlhom čase s novou časťou. Stále je to také nemastné neslané, ale nemôžem ich dať do kopy len tak z ničoho nič ;) Ďakujem za všetky ohlasy, aj napriek tomu, že nevydávam často ❤
Love you, stay safe
Katie
YOU ARE READING
Always You
FanfictionI'm wasting my time when it was always you Chasing the high, but it was always you Should've never let you go, oh oh Should've never let you go oh, my baby "Pretože si to bola vždycky ty Rose. A ja som odišiel, sakra nie, neodišiel som, zdrhol som...
