Always You

Lietadielko

Jeho pery boli jemné, možno ešte jemnejšie ako som si ich pamätala. V momente, keď ma pobozkal, naše pery do seba zapadli ako dva kúsky puzzle. Dva stratené kúsky puzzle, ktoré sa po siedmych rokoch konečne našli, zapadli na miesto a vytvorili tak niečo plné krásy a nenaplnenej lásky.

Venoval mi prvý pomalý bojazlivý bozk. Bál sa ako budem reagovať. Mojou mysľou náhle preblesli stovky obrazov. Najskôr to bol Dominic, bozkávajúci ma proti mojej vôli. Toľko krát. Zakaždým, keď som mu bozky neopätovala, udrel ma. Jemne som sa zachvela a stiahla som obočie. Bola som istá, že Louis si to všimol. Netlačil na mňa, dával mi priestor ujasniť si, čo chcem urobiť. Odtiahol sa od mojich pier a oprel sa o moje čelo. Oči som mala silno zavreté, ale vedela som, že sa na mňa pozerá.

Mysľou mi prebehli ďalšie spomienky. Spomienky na Louisa. Pocit, ktorý ma ovládol vždy, keď ma objal, pohladil, alebo sa na mňa len usmial. Pocit jeho pier na tých mojich. Pocit jeho tela na tom mojom. Pocit bezpečia, ktorý som cítila, keď sme sa prvýkrát milovali.

A zrazu som vedela, čo je správne. Otvorila som oči a pozrela som sa na Louisa. Na tvári mal jemný úsmev a čakal kým sa rozhodnem.

Ako som sa mu pozerala do očí, podarilo sa mi z mysle vytesniť všetky spomienky na Dominica. Zrazu sme tam boli len my dvaja. Rose a Lou. Usmiala som sa, pretože som vedela, že to čo robím je správne. V okamihu som presunula svoje pery na tie jeho a ruky som vplietla do jeho rozcuchaných vlasov. Louis sa potichu zasmial do bozku. Naše bozky po chvíli zintenzívneli. Louis ma jemne zdvihol a položil ma na gauč. Položil mi pod hlavu vankúš a jemne ma zatlačil do matraca. Skláňal sa nado mnou a bozkával ma. Niekedy jemne, inokedy tak, že sme obidvaja strácali dych.

Začuli sme plač. Freddie. Louis si potichu povzdychol a odtiahol sa. Pozrel sa do zeme a snažil sa skryť úškrn. Veľmi sa mu to nedarilo. Ja som na tom bola podobne. Líca mi horeli a srdce mi išlo vyskočiť z hrude.

"Mal by som ísť, lebo zobudí Lottie, " šepol.

Prikývla som. Venoval mi posledný rýchly bozk a potom sa postavil.

"Dobrú noc Rose, " usmial sa.

"Dobrú noc Lou, " povedala som červenajúc sa. So skrývaným úsmevom sa vybral do izby, z ktorej vychádzal plač. Už bol takmer pri dverách, keď som na neho potichu zakričala.

"Lou?" otočil sa. Rýchlo som sa postavila z gauča a prebehla som k nemu. Hodila som sa mu okolo krku a ešte raz som ho pobozkala. Chytil ma okolo pása a predĺžil náš bozk. S tichým mľasknutím sa odtiahol. Uškrnul sa na mňa a venoval mi poslednú pusu na líce.

"Sladké sny Ree."

~

Zobudil ma Freddieho plač. Rýchlo som vybehla z postele a vošla som do jeho izby. Ležal vo svojej svetlo modrej postieľke a plakal. Podišla som k nemu bližšie a opatrne som ho vzala na ruky. Svoje malé rúčky okamžite omotal okolo môjho krku a hlavičku si položil na moje plece.

"Ššš, už som tu, už je dobre, " tíšila som ho a jemne som nás pohúpavala. Vzápätí som si všimla dôvod plaču. Jeho cumlík ležal na zemi pri postieľke. Usmiala som sa a zohla som sa poň. Freddie sa trochu upokojil, ale stále nespokojne mrnčal.

Spolu s Freddiem na rukách som prešla do kuchyne.

"Už to bude zlatko, " prihovorila som sa mu.

Cumlík som strčila pod prúd studenej vody. Po pár sekundách som vodu vypla a cumlík osušila.

Louis' POV:

Pred pár minútami som sa zobudil, prezliekol som sa a práve som chcel ísť skontrolovať Freddieho, keď ku mne z kuchyne doľahol jeho detský smiech.

Zastal som na rohu kuchyne, trochu sa strývajúc za stenou, oddeľujúcou kuchyňu od obývačky.

Rose kŕmila Freddieho, ktorý sedel na kuchynskej linke.

"Letelo lietadielko, letelo, letelo, ham, " ozvala sa Rose a v jej hlase bolo počuť, aká je šťastná. Freddie sa smial ako už dávno nie. Vždy keď mu k ústam priletelo lietadielko poslušne ich otvoril a spapal celý obsah lyžičky. Ako som ich tak potichu sledoval, zaregistroval som pár metrov odo mňa pohyb. Otočil som hlavu a uvidel som Lottie. Pozerala sa rovnakým smerom, akým ja ešte pred pár sekundami. Na jej tvári sa zračilo prekvapenie, ktoré po pár sekundách vystriedal široký úsmev.

"Tataaa, " zakričal zrazu Freddie. Otočil som k nemu hlavu a usmial som sa.

"Dobré ránko, "povedal som a vykročil som smerom k nim.

"Ahojte, " šepla Rose, venovala rýchly úsmev Lottie a potom presunula pohľad na mňa. Pozrela sa mi do očí a videl som, že nevie čo má čakať. Popravde, po včerajšku to neviem ani ja. Na rukách držala Freddieho, ktorý sa spokojne hral s jej vlasmi. Pohladkal som ho po blonďavej hlavičke, ale ani sa nepol. Držal sa Rose ako kliešť a vyzeralo to, že chcel zostať pri nej.

~~~

"Dobre, stačilo, " Lottie sa po pár minútach trápneho ticha a zahanbených úsmevov, ktoré sme si s Rose vymenili, rozhodla vziať situáciu do vstaných rúk, "Niečo sa medzi vami dvoma stalo. "

"Správate sa ako keby ste mali 13, " odfrkla si a pokračovala, "takže...? "

"No? Chodíte spolu? Vyspali ste sa spolu? Alebo čo? No taaak, tie vaše pohľady ma zabijú, " vyzeralo to, že sa nevie dočkať odpovede.

Povzdychol som si a zadíval som sa do Roseiných očí. Nebadane prikývla.

"Možno som Rose včera pobozka- " prerušilo ma vískanie.

"Aaaaa, ja som to vedela, " Freddie, hrajúci sa v postieľke asi dva metre od nás sa trochu strhol.

Chvíľu sledoval, ako Lottie vyvádza a následne sa ozvalo tiché "Losie, Losie." Všetci sme sa na neho otočili. Rose už bola na nohách a vyťahovala Freddieho z postieľky. Ten sa samozrejme okamžite začal hrať s jej jemnými kučerami. Koniec koncov, aký otec, taký syn.

Sledoval som ich. Sledoval som, aká úžasná Rose je. Nikto ju o nič nežiadal, bol to predsa môj syn, všetky starosti by mali byť na mne. Ale ona sa akoby podvedome snažila pomôcť mi. Snažila sa zblížiť sa s mojim synom, aj napriek všetkému čo sa medzi nami kedy stalo.

~~~

"Ahoj Losie, " zamával jej Freddie. Rose práve odchádzala, pretože potrebovala pracovať.

"Ahoj zlatíčko, " usmiala sa naňho a venovala mu pusu na líce.

"Ahoj, " hodila sa jej okolo krku Lottie, ktorá odchádza o pár hodín, "voláme si."

"Samozrejme, ahoj Lot, " povedala Rose pred tým, ako sa obrátila na mňa.

Vyprevadil som ju pred byt, aby sme boli ako-tak sami. Poobzeral som sa, či nikto nejde a keď bol vzduch čistý na nič som nečakal a spojil som naše pery. Okamžite začala spolupracovať a pravú ruku mi vplietla do vlasov. Po pár sekundách sme sa odtiahli, ale naše čelá sa stále dotýkali.

"Budeš mi chýbať, " zašepkal som.

"Lou, vidíme sa o 5 dní, " jemne sa zasmiala, "aj ty mi budeš chýbať."

"To. bude. tých. najdlhších. päť. dní. v mojom. živote, " za každým slovom som ju pobozkal.

"Potom mám dva týždne voľno, " podvihol som obočie a už som v hlave vymýšľal plán.

"Niekam ťa vezmem, sľubujem, " šepol som a znovu som ju pobozkal.

"Ani nevieš ako mi toto chýbalo, " zašepkala.

"Ó myslím, že to viem presne. "

✨

Aaa, po týždni nová kapitola. Zdá sa mi nemastná neslaná, ale dúfam, že sa bude páčiť.

Ďakujem za každý jeden vote a komentár, ani neviete akú radosť mi tým robíte ♥️

Love y'all.

All the love. -H

Katie