Always You

Nádej

"ROSE?!" zvreskol tak, že som musela odtiahnuť telefón od ucha.

"Bože ani nevieš aký som rád, že ťa počujem, " povedal.

"Aj ja ťa rada počujem Ni."

"Asi by som sa mal spýtať, prečo si sa mi celé dva roky vyhýbala, ale ako ťa poznám, myslím si, že o tom nechceš rozprávať, " povedal a keďže nastalo ticho, vedela som, že vypol golf.

"Rada by som ale... nie som na to pripravená Ni. Som hrozná kamoška, ja viem, " zasmiala som sa smutne.

"Ale prosím ťa, žiadne také. Si úžasná, proste si potrebovala... vypnúť. Síce si vypla na dva roky ale...chápem to. Ako sa inak máš? " pokračoval.

"Fajn, vlastne asi mi takto dobre nebolo už dávno. Čo ty Ni? " postavila som sa z gauča a prešla som k presklenej stene, z ktorej bol výhľad na nočný Londýn.

"Úžasne. Práve pozerám golf aaa mám pre teba jednu klebetu. Vlastne... chcem sa ťa niečo opýtať. " 

"Dali ste sa s Louisom znovu dokopy? " opýtal sa rýchlo, tak že som mu skoro nerozumela.

"Odkiaľ..."

"Volal som s Liamom. A jemu to povedal Louis. Vraj spolu bývate? " opýtal sa.

"Nebývame, mám svoj vlastný byt. Ale máš pravdu, občas sa stane, že tu zostanem prespať, " Niall sa zasmial a počula som tiché 'to určite'.

"Takže ty a Louis čo? Úprimne Ree, po tom všetkom som prekvapený vývinom celej situácie, " podľa tónu jeho hlasu som si bola viac ako sto percentne istá, že sa usmieva.

"Ako sa má Liam? " chcela som sa čo najskôr vykrútiť z témy 'Louis' a zdalo sa, že sa mi to podarilo.

~~~

Po Niallovom telefonáte som sa cítila unavená. Rýchlo som sa osprchovala a hodila som na seba saténovú nočnú košeľu a kraťasy. Umyla som si zuby a vyšla som z kúpeľne. Chcela som ísť rovno do izby, ale všimla som si, že v obývačke sa, aj napriek tomu, že bolo dávno po polnoci, stále svieti. Prešla som do obývačky a uvidela som iba jedinú osobu. V tlmenom svetle stál Louis a pozeral sa na nočné mesto. Podišla som k nemu bližšie.

"Je to nádhera, nemyslíš? " povedal potichu.

"Áno je, " zašepkala som a postavila som sa pár centimetrov od neho.

"Rosie môžem sa ťa niečo opýtať? " povedal s pohľadom stále upretým niekde do neznáma. Prikývla som.

"Nozaj som nechcel načúvať, ale keď si telefonovala, počul som svoje meno. Vyzeralo to, že si si s tým s kým si volala veľmi blízka, " presunul na mňa svoj prenikavý pohľad.

"Vlastne si sa s ním už stretol, " uškrnula som sa.

"Vážne? " podvihol obočie a v jeho očiach sa zaleskol záujem, "niekto zo školy?"

Pokrútila som hlavou.

"Niekto z Doncasteru? "

Znovu som len pokrútila hlavou. Na perách jemný úsmev.

"Dám ti nápovedu, " prešla som k drahému sivému gauču, ktorý stál asi dva metre od nás a posadila som sa, "poznáš ho sedem rokov. "

Priam som videla, ako sa Louisovi v hlave skladajú do seba kúsky skladačky. Šibol po mne pohľadom.

"To nie je možné..." zašepkal.

"Ty si v kontakte s niektorým z chalanov? " opýtal sa trochu vykoľajene.