Always You

Je toto v poriadku?

Sedela som na sedadle spolujazdca a nervózne som poklepkávala nohou. V rádiu hrala nejaká pieseň, ale nedokázala som sa na ňu sústrediť. Zo zamyslenia ma vytrhla až Niallova ruka na mojom pleci.

"Ak budeš pokračovať, začne sa nám triasť auto a cestou nám odpadnú kolesá, " povedal a prevrátil oči.

"No tak, čo sa deje? Vážne si taká nervózna z dovolenky?"

"Nie je to len o dovolenke Niall. Idem tam s Louisom. S Louisom. Čo ak bude čakať niečo čo mu nebudem schopná dať? " ani som si neuvedomovala čo hovorím.

"Vážne si mi práve povedala, že sa bojíš, že bude s tebou chcieť mať sex?" pozrel sa na mňa s podvihnutým obočím. Aha. Možno by som mala začať rozmýšľať nad tým čo mu hovorím predtým ako to naozaj poviem.

Povzdychol som si, "Ja len... Čo ak sa ukáže, že 7 rokov bez seba bola príliš dlhá doba na to, aby sme opäť mohli normálne fungovať? Čo ak sme príliš rozdielni? Čo ak on očakáva od tej dovolenky niečo iné ako ja?"

"Dobre stačí, " prerušil ma Niall, "obidvaja vieme, že Louis by ťa nikdy do ničoho nenútil. Ak sa niečoho takého naozaj bojíš, porozprávaj sa s ním. A ktovie, možno sa vrátiš z dovolenky so zásnubným prsteňom na ruke," žmurkol a usmial sa na mňa.

Vydýchla som a krátko som sa usmiala. Po troch minútach ticha sa znovu ozval Niall.

"Ree? " povedal jemne a ja som naklonil hlavu na znak, že počúvam, "myslím to vážne. Nechceš sa o tom rozprávať so mnou? Dobre. Ale Louisa od seba neodstrkuj. Toto nie je môj príbeh na rozprávanie, ale za tých 5 rokov čo som s ním bol takmer každý deň som videl ako veľmi mu na tebe záleží. Nedovoľ aby vás pochybnosti znovu rozdelili. Porozprávaj sa s ním."

Sklopila som pohľad. Nevedela som čo mu mám na to odpovedať, ale kým som premýšľala, Niall zaparkoval. Stáli sme pred komplexom s Louisovým bytom. Zhlboka som sa nadýchla a otvorila som dvere na aute. Z kufra auta sme vybrali batožinu, zamkli sme auto a o pár sekúnd neskôr sme už stáli v predsieni Louisovho bytu.

"Louuu? Tak my už pôjdeme, držte sa. Zajtra ráno prídeme, tak nebuďte nahí, " zakričala cez celý byt Lottie hneď ako sme vošli a spolu s prekvapeným Niallom vyšla z bytu. Ten mi venoval posledný povzbudzujúci pohľad a zabuchol za nimi dvere.

"Vážne nás tu nechali ako keby sme mali 16? " zasmial sa za mnou Louis. Usmiala som sa.

"Vyzerá to tak, " povedala som a obula som si teplé papuče, ktoré som si doniesla so sebou. Cítila som, že sa presunul priamo za mňa.

"Ahoj, " zašepkal mi do ucha a zozadu ma objal. Dych sa mi zasekol v hrdle. V bruchu som mala pocit ako keby mi tam lietali stovky motýľov. Hlavu som otočila doboku a stretla som sa s jeho pohľadom.

"Je toto v poriadku? " opýtal sa a hlavou kývol na nás dvoch, aby naznačil, že myslí naše objatie. Prikývla som. Pousmial sa.

"Toto? " povedal potichu a svoje pery pritisol na môj krk. Dych sa mi zrýchlil, ale snažila som sa sústrediť na to, že je to Louis. Môj Louis. Pomaly mi posieval krk jemnými bozkami a ja som myslela na rozdiely medzi ním a Dominicom. Potrebovala som sa sústrediť na to, že toto všetko je na mne. Že toto chcem. Že Louis mi dáva možnosť rozhodnúť sa. Prikývla som a založila som hlavu, aby som mu umožnila lepší prístup. Cítila som, ako sa usmial s perami na pokožke môjho krku.

Po pár sekundách sa odtiahol a ja som nesúhlasne zamrnčala. Zasmial sa. Chýbal mi jeho smiech.

"A čo toto? " povedala a ja som sa otočila tvárou k nemu. Položil mi ruky na pás a pritiahol si ma bližšie. Chvíľu sa mi pozeral do očí a potom sa sklonil a spojil naše pery. Spomenula som niekedy, že sme do seba zapadali ako puzzle? Ak nie, tak je to tak. Naše pery sa pohybovali, akoby sme jeden bez druhého nedokázali existovať. Čo je koniec koncov aj pravda.

"Losie? " ozval sa tichý hlások niekde z útrob bytu. Potichu som sa zasmiala a odtiahli som sa od Louisových pier - aj keď nerada.

"Áno je to v poriadku."

Louis sa usmial a chytil ma za ruku, "Tak poď."

Kufre som nechala na chodbe a spolu s Louisom sme prešli do kuchyne, kde už čakal Freddie. Keď ma uvidel, rozžiarili sa mu očká a natiahol ku mne ruky. Podišla som k nemu a vzala som ho na ruky. Louis sa zamračil, keď som pustila jeho ruku, ale vzápätí sa široko usmial keď uvidel ako sa ma Freddie snažil objať.

"Ahoj zlatíčko, " povedala som.

"Pýtal sa na teba, " povedal Louis s úsmevom.

"Losie, peč peč, " povedal Freddie a pritom si tľapkal rukami. Preložila som si to ako 'Rose preč preč', čo mi potvrdil aj Louis.

"Chýbala si mu, " povedal, "a mne tiež."

Usmiala som sa. S Freddiem na rukách a s Louisom priamo pri mne sa všetko zdalo také jednoduché. Akoby svet proti nám nemal žiadnu šancu. A presne tak to malo byť.

✨

Ahojte <3 Nová kapitola, pôvodne som ju chcela vydať 23. keďže si pamätám ako som takto pred rokom vydávala špeciálnu Vianočnú kapitolu môjho prvého príbehu "For your eyes only". Dúfam, že ste mali krásne Vianoce a snáď do Nového roka ešte nejakú kapitolku stihnem <3

Love you all.

Katie.