Always You

Mama

S Louisom sme znovu zaspávali v objatí. A ďalšiu noc tiež. Ani sme sa nenazdali a už bol čas začať sa baliť späť domov.

"Rose? " zakričal na mňa Louis z kúpeľne, "už si zbalila fén? "

"Áno, už je v kufri, potrebuješ ho? " odpovedala som a popri tom som balila posledné kusy oblečenia do môjho kufra.

"Nie, len kontrolujem či máme všetko, " vyšiel z kúpeľne a sadol si vedľa mňa na posteľ, "kúpeľna je prázdna. "

"Bude mi to tu chýbať, " priznala som.

"Aj mne, " povzdychol si a preplietol si so mnou prsty.

"Lou? "

"Mmm? " hral sa s bruškami mojich prstov.

"Keď ráno pristaneme, " začala som, "chcem ísť do Doncasteru. "

Zastavil sa v pohybe a presunul na mňa svoj prekvapený pohľad.

"Naozaj? To čo som hovoril stále platí, nemusíme tam ísť, " uisťoval ma.

"Ja viem, ale myslím, že je čas porozprávať sa s mamou. A vidieť tvoje sestry, " priznala som. Pohľadom som behala medzi Louisom a našimi rukami čo pochopil ako náznak, aby pokračoval v hraní sa s mojimi prstami.

"Si na to pripravená? " opýtal sa vážne.

"Nie, " povedala som pravdivo, "ale to nebudem nikdy, takže je najvyšší čas aspoň sa o to pokúsiť. "

"Si úžasná, " povedal, usmial sa a venoval mi bozk na líce.

Nepáčilo sa mi ako často som musela potláčať nutkanie povedať "milujem ťa". Ale je príliš skoro. Náš vzťah... ak sa to tak vôbec dá nazvať... sa ešte len začínal črtať a aj keď som si bola istá čo k nemu cítim, nebola som si istá čo by s naším vzťahom urobili tieto dve slovíčka.

~

" Pán Tomlinson, slečna Aldridgeová, o dve minúty budeme na mieste, " oznámil nám George, ktorý práve šoféroval Louisove auto smerujúce do Doncasteru. Výborne, takže o dve minúty oficiálne vstúpim do jamy levovej, pričom moja matka bude, prirodzene, už spomínaný lev.

Louis si všimol moju nervozitu a presunul si ma bližšie k sebe. jednu ruku mi obmotal okolo pása a druhú spojil s tou mojou. Palcom mi jemne prechádzal po vrchnej časti ruky.

"Bude to v poriadku zlatko, celý čas zostanem pri tebe hm? Moje sestry budú nadšené, že ťa vidia a s tvojou mamou sa nejako vysporiadame. Spolu, " upokojoval ma.

Spolu. To jedno slovíčko mi dodalo odvahu, že to zvládneme. Ak bude Louis pri mne zvládnem čokoľvek. Aj moju mamu.

"Sme tu, " prehovoril George a zvuk motora stíchol. Pozrela som sa von oknom. Stáli sme pred Louisovým domom. Srdce mi poriadne oťaželo a do mysle sa mi začali vkrádať spomienky na všetko, čo som na tom pozemku zažila. Nekonečné večery na hojdačke za domom. Pikniky v záhrade, keď sme mali sotva 10 rokov a báli sme sa ísť ďalej od domu. Vojna s kýblikmi plnými vody, ktoré bolo treba každých pár sekúnd chodiť napĺňať do kuchyne. Nespočetné večery v Louisovej posteli pri pozeraní filmu, alebo maznaní sa. Čítanie rozprávok na dobrú noc pre Daisy a Phoebe. Rozhovory s Johannou, jej objatia, rady a láska, ktorou má obdarovávala od prvého dňa, keď ma spoznala ako Louisovu novú kamarátku.

To všetko bolo teraz preč a predo mnou stál veľký tehlový dom s prekrásnou záhradou plnou kvetov, ktorá tam pred tým nebola. Ruže. Tá záhrada bola plná krvavo červených ruží.

"Môžeme? " šepol Louis. Nezmohla som sa na viac ako strohé prikývnutie. Odopla som si bezpečnostný pás a ruka v ruke s Louisom som vystúpila z auta. Louis poďakoval Georgeovi, ktorý následne naštartoval čierne auto a odišiel. Zostali sme stáť na kraji pokojnej cesty.