Always You

Noc

Venujem SivanyOfficial, ďakujem ti za všetko za posledný rok a pol ♡

✨️

Prešli ďalšie tri hodiny. Keď sme sa už ledva hýbali, pobalili sme veci a pomaly sme kráčali späť do vily. A tým pomaly myslím naozaj pomaly. Louis trval na tom, aby sme sa fotili pri každom strome, kameni, či palme.

"Aby sme mali čo ukázať dievčatám, Freddiemu a Erniemu keď prídeme do Doncas- " zastavil sa v strede slova, pretože si uvedomil čo povedal.

"Ideme do Doncasteru? " opýtala som sa prekvapene. Vedela som, že nejako budeme musieť vyzdvihnúť Freddieho z pazúrov jeho tiet, uja, a ďalších rodinných príslušníkov, ale tak trochu som dúfala, že by ho Lottie s Niallom mohli doniesť k nám do Londýna.

Louis sa trochu narovnal, natiahol ruku a odtrhol kúsok palmové listu. Začal ho žmoliť v rukách. Konečne sa na mňa pozrel.

"Ja... nie, nie ak nebudeš chcieť. Bol to len nápad. Aj keď si stále myslím, že by bolo fajn keby si sa porozprávala s mamou. Samozrejme len ak si pripravená. Ak nebudeš chcieť, nemusíme ísť. Myslím, že Lottie by uvítala cestu do Londýna..."

Ostala som ticho. V mojej hlave bolo úplné prázdno a jednoducho som nevedela čo mám povedať. Vidieť mamu by bolo... aké by to vlastne bolo?

"Myslíš, že jej to musím povedať? " opýtala som sa s očami upretými na zem plnú malých okrúhlych kamienkov.

"Nemusíš nič, " povedal jednoducho, "Ako som povedal, ak sa necítiš na to, aby si šla späť, poprípade aby si sa rozprávala s mamou... je to v poriadku Ree."

Prišiel bližšie ku mne a s jemným úsmevom ma pohladil po líci. Je to v poriadku.

~

Naše dni dovolenky sa pomaly míňali. Ostávalo nám posledných päť dní na tomto prenádhernom mieste.

Tak ako každý večer som sa rozlúčila s Louisom. Stále spával v inej izbe. V tú noc som nevedela zaspať. Stále som sa prehadzovala na posteli, bolo mi príliš teplo a napokon sa objavili aj nevítané myšlienky. Nakoniec som to vzdala a rozhodla som sa, že sa pôjdem napiť. Ocko vždy vravieval, že keď nebudem vedieť zaspať mám sa trochu poprechádzať, prísť na iné myšlienky. 'Ideálny svet je taký, v ktorom každý zaspáva so šťastnými myšlienkami' vravieval. Chýba mi. Zomrel pred deviatimi rokmi.

Potichu som prešla do kuchyne, zapla som malé svetlo nad drezom a do pohára som si naliala trochu studenej vody. Oprela som sa o linku a keď som uvidela presklený balkón dostala som nápad. Rozhodla som sa, že pôjdem na chvíľu na vzduch. Otvorila som balkónové dvere a vystúpila som na nádherný balkón. Na zábradlí všade okolo mňa boli tisíce maličkých svetielok. Podišla som bližšie k zábradliu a rozhliadla som sa naokolo. Bolo tu naozaj nádherne. Všade naokolo rástli palmy a predo mnou sa rozprestieralo šíre more. Odrážal sa od neho mesiac. Celá scenéria bola ako z nejakej fotky na internete. V tom momente som si uvedomila, že som v podstate... šťastná. Vyzeralo to tak, že k môjmu šťastiu už chýbali len tri veci. No... možno štyri.

Prvá.

Musím otvoriť list od Dominica. Nepohnem sa ďalej kým nebudem vedieť prečo mi zanechal list. Chcem ho nechať v minulosti, ale to sa nedá kým mi bude v kufri stále strašiť ten papier.

Druhá.

Musím sa porozprávať s mamou. Louis mi dnes otvoril oči. Od malička som mamu úplne zbožňovala. Boli sme tím. A potom prišiel Dominic a všetko to zničil. Aspoň to som si myslela, ale je to naozaj tak? Pretože Dominic je už niekoľko týždňov mŕtvy a ja som s ňou stále nehovorila. Začínam mať pocit, že skôr ja som dôvodom prečo som s ňou celý ten čas nehovorila.

Tretia.

Musím to povedať Lottie. Niall to už vie a nemôžem od neho žiadať, aby to pred ňou zatajoval príliš dlho. Okrem toho, zaslúži si vedieť pravdu. Je to moja najlepšia kamarátka. Vždy bola.

No a najťažšie nakoniec.

Musím sa porozprávať s Louisom. Už pred tým nemôžme zatvárať oči. Odišiel a ja stále neviem prečo. Ja zas mám čo to povedať k môjmu predošlému vzťahu. Chcem aby to vedel. Musí vedieť všetko predtým ako so mnou bude chcieť niečo viac. Milujem ho. Samozrejme, že ho milujem. Neprestala som od svojich šestnástich. Ale nesmieme ďalej žiť v klamstve. V bubline, kde je všetko v poriadku a kde sa posledné roky vôbec neudiali. Pretože to nie je skutočnosť.

"Niekto tu nemôže spať? " ozval sa potichu spoza mňa a vytrhol ma tak z mojich myšlienok.

"Myslím, že sme hneď dvaja, " pootočila som hlavu smerom k nemu.

Prišiel bližšie ku mne a oprel sa o zábradlie pár centimetrov odo mňa.

"Je to krásne však? " povedal, "kedysi dávno, mám pocit akoby to bolo pred desiatkami rokov, som tu bol s chlapcami. Tam kde teraz spávaš kedysi býval Zayn."

Privrel oči, bolo vidieť, že pre neho nie je ľahké rozprávať o tom. Pár krát som videla v novinách ako sa ich vzťah naštrbil, ale nevedela som kde je pravda. Chytila som ho za ruku. Jemne ju stlačil.

"Porozprávaj mi o tom, pomôže ti to, " šepla som. Pozrel sa na mňa a vydýchol. Po chvíli začal rozprávať.

"Bolo to pár dní pred tým ako odišiel od skupiny. Nemali sme ani tušenia. Bol tu, celý čas bol tu a usmieval sa. Poznali sme sa päť rokov a nikto z nás si nevšimol, že sa správa inak. Tichšie. Utiahnutejšie. Nikto z nás si nevšimol ako veľmi schudol, " po lícach mu potichu začali stekať slzy. Palcom som začala jemne krúžiť po jeho ruke aby som ho trochu upokojila.

"Prestal jesť, pretože to bolo to jediné čo mohol vo svojom živote kontrolovať on sám. A ja... ja som si to nevšimol. Bol som príliš zamyslený, príliš zamestnaný sám sebou, turné a myšlienkami na teba. Ale on, on bol od začiatku iný ako my. Myslím že, " vzlykol, "myslím, že sme ho časom 'zadusili' a on už nevládal ísť ďalej. Už to nechcel. Neviem, niekedy si myslím, že nás postupom času znenávidel, ale... niekedy si myslím, že len príšerne trpel. Ha 'len'... Zabilo ma to Rose. Zabilo. Bol môj najlepší kamarát. A chýba mi, tak neskutočne mi chýba. Len chcem aby bol v poriadku. Aby bol konečne šťastný. Vieš raz mi povedal, že nezáleží na tom kde bude, vždy ma zachráni. (I was probably just chillin' somewhere else but I'd always save you Louis 😭) A zrazu zmizol. Jeden deň bol tu s nami a druhý deň bol na ceste späť domov s definitívnym rozhodnutím odísť z One Direction. Nie. Nie len z One Direction. Odísť od nás. Proste... strašne mi chýba, Ree."

Po poslednej vete sme ostali ticho. Obidvaja sme mali líca zmáčané od sĺz. Vedela som, že si so Zaynom boli blízki, ale netušila som, že až takto.

"Mrzí ma to, " šepla som, prišli ďalšie slzy, "mrzí ma, že som tu nemohla byť, pre vás oboch."

"Nedovolím ti zobrať to na seba, " bolestivo sa na mňa pozrel, "nedovolím ti stále ma ochraňovať ja už nemôžem Rose. Som taký hajzel."

Zosypal sa.

✨️

Aaa nová kapitola. Páni, poriadne mi to chýbalo. Po týždňoch kedy toho bolo na mňa extrémne veľa som sa konečne odhodlala a oddýchla som si pri písaní tejto kapitoly. Netuším či to ešte vôbec bude niekto čítať, ale ak áno, ďakujem vám. Za každú jednu sekundu, ktorú ste strávili čítaním môjho príbehu. Neskutočne si to cením.

Hádajte kto bol v Prahe na Louisovi? Neskutočný zážitok. Stále sa z toho celá klepem.

P.S. hore je moja fotka z koncertu 😭❤️

Love you all.

You matter, you're always enough. I promise.

✨️ Katie ✨️