Always You

Domov

Mamin pohľad behal medzi mnou a Louisom, ktorý ma držal v objatí. Mala som blízko k slzám, ale nedovolila som im vykĺznuť. Musela som sa dať dokopy. Roztrasene som sa nadýchla a držala som sa Louisovej ruky ako o život.

"Zlatko deje sa niečo? " opýtala sa vystrašene mama, "Si v poriadku?"

Čo som jej mala povedať? Bola som ďaleko od 'v poriadku'.

"Mami, musíme sa porozprávať. Preto sme prišli, " priznala som. Žalúdok som mala ako na vode.

"Vieš, že mne môžeš povedať čokoľvek Rose, " uisťovala ma mama. Louis vedľa mňa potichu odfrkol.

"Pamätáš si keď... keď ma hospitalizovali v nemocnici? " opýtala som a snažila som sa aby sa mi nezlomil hlas.

"Keď si..." chcela povedať, ale rozmyslela si to a pozrela sa na Louisa. Nevedela do akých detailov až môže zájsť.

"Keď som potratila áno, " povedala som, "Louis o všetkom vie."

Pomaly prikývla. Stále sa ale tvárila nechápavo.

"Povedal ti niekto ako sa to stalo? "

"Monica mi v nemocnici oznámila, že dieťa žiaľ bolo mŕtve už niekoľko hodín. Pýtala sa či si nespadla zo schodov, alebo neodpadla. Myslela som, že zomrelo zo stresu - z práce, alebo z niečoho iného."

"Mami on, " zastala som. Bola som na pokraji zrútenia a Louis to vycítil. Na povrch sa pretlačili slzy.

"Je to v poriadku Ree, " šepol s perami tesne pri mojom uchu, "som tu. Už len pár minút a budeš to mať všetko za sebou."

"Mami Dominic ma udrel, " vypustila som z úst a už nebolo cesty späť. Vzlykla som a Louisove objatie v tom momente ešte zosilnelo. Mama sa na mňa len tak pozerala. 

"Preto som... preto moje dieťa zomrelo, " pokračovala som a snažila som sa pravidelne dýchať. Nedarilo sa mi to.

"Ja viem, " povedala pomaly. Môj plač ihneď ustal a nahradil ho šok. Mala som pocit akoby som zle počula. Ale výraz na Louisovej tvári mi len potvrdil ten nezmysel, ktorý práve povedala. Nemohla o tom vedieť. Trochu som sa odtiahla na Louisa a pozrela som sa jej do očí.

"Dominic mi napísal list, vraj si podobný dostala aj ty, " povedala akoby sa hanbila za to, že to hovorí až teraz.

"Len ma nechajte ujasniť si to, " začal Louis a na jeho hlase bolo cítiť, že potláča hnev, "takže ty si o tom všetkom vedela a až doteraz si nič nepovedala? Pre Boha ako dlho si vedela o tom, že ju..."

Ustarostene sa na mňa pozrel. Držal ma tak jemne.

"...o tom, že jej ubližuje! " dokončil.

Mama naňho len nemo hľadela.

"Naozaj si o mne myslíš, že by som ho nechala biť mi moju dcéru, keby som o tom vedela? " zdvihla hlas, "Ten list prišiel len ored niekoľkými týždňami. Všetko mi v ňom vysvetlil a prosil ma, aby som ti dopriala čas Rose. Chcel aby si mi to povedala keď budeš pripravená. "

Týždňami. Ona o tom vedela už týždne.

Louis znovu otočil hlavu na mňa.

"Zdá sa mi to, alebo stále nepovedala nič o tom ako ju mrzí, že si to nevšimla? A o tom ako dala prednášku mne o tom ako ti ja nemám ublížiť a pritom vedela, čo sa dialo s... s ním. "

Mama pretočila očami. Zrazu sa mi nadvihol žalúdok.

"Louis, " vzlykla som, "nechcem tu byť. "

"Rose prosím, naozaj som sa to dozvedela len pred nedávnom. Preplakala som celý deň. Veľmi ma mrzí, že... že som si to celý ten čas nevšimla. Mala som to vedieť. Celý ten čas som ho tak milovala a ty si sa na to musela pozerať. Si taká silná. Silnejšia ako ktokoľvek koho poznám. Prosím... prosím odpusť mi to, nechcem ťa stratiť, " plakala mama.