Always You

Korytnačky

V tú noc ostal Louis spať vo svojej izbe. Po tom, ako večer dovolal s Freddiem a Lottie som z jeho izby nepočula ani šuchnutie. Za to ja som prebdela takmer celú noc. Myseľ mi zaplnili myšlienky, nad ktorými som nedokázala zvíťaziť. Najskôr som premýšľala nad maličkosťami. Čo si ráno oblečiem, či ako budú prebiehať nasledujúce dva týždne.

No potom moja myseľ zablúdila do úplne iných končín. Premýšľala som nad Dominicovým listom. Kedy ho stihol napísať? A prečo ho vôbec písal? Čo v ňom je? Mala som ho tu. Na spodnej časti kufra pod oblečením a kozmetikou. No nemala som odvahu otvoriť ho. Premýšľala som aj nad mamou a prechádzala som si naše staré správy. Pred pár rokmi sme si písali každý deň. Bývali sme si veľmi blízke. No pred dvomi rokmi začalo správ výrazne ubúdať a napokon sa každodenné správy zmenili len na úbohé "Dúfam, že si v poriadku. Ľúbim ťa. - mama". Neodpovedala som jej. Akoby som mohla. Desila som sa dňa, kedy sa s ňou stretnem, no vedela som, že sa to skôr či neskôr stane. Chýbala mi.

Pri myšlienke na mamu som na pár hodín zaspala.

~

"Rose? " zašepkal hlas, "Rose. "

"Mmmm, " zamrmlala som a pretočila som sa na bok. Začula som tichý smiech a vzápätí som cítila ako sa pod váhou ďalšieho tela prehol matrac. Po chvíli som na vlasoch pocítila jeho ruku. Pomaly ma začal hladkať.

Usmiala som sa a pomaly som otvorila oči. Sedel pri mne, na tvári ten najkrajší úsmev aký som kedy videla. Možno trochu preháňam, ale predsalen. Je to Louis, je ťažké nájsť na ňom niečo nedokonalé.

"Dobré ránko, " povedal a svoje nebesky modré oči nespúšťal z tých mojich.

"Dobré, " šepla som. Pri zvuku môjho hlasu sa usmial ešte viac.

"Takže, šup šup. Raňajky máme na stole a potom nás čaká prvý deň našej dovolenky, " zatlieskal, ruky presunul na kolená a postavil sa.

Zastonala som a prikrývku som si potiahla vyššie.

"Miláčik sme na Barbadose, no tak, " jemne mi potiahol prikrývku, ale ja som ju nepustila. Povzdychol si.

Miláčik? Nebudem klamať, páčilo sa mi to.

"Chceš ísť plávať s korytnačkami? " šepol a na líci som zacítila jeho horúci dych.

Otvorila som jedno oko, na čo sa zasmial.

"Pôjdeme plávať s korytnačkami? " zaujímala som sa.

"No pokiaľ nevstaneš z postele, tak asi nie, " povedal a hravo prevrátil očami.

"Pre korytnačky čokoľvek, " teatrálne som si položila ruku na srdce a začala som sa dvíhať z postele.

~

"Vykúpil si celý obchod? " opýtala som sa keď som uvidela všetky druhy plaviek v jeho kufri.

"Nebol som si istý, v ktorých sa budeš cítiť dobre, takže som zobral všetky, " pokrčil ramenami, "myslel som, že... že možno ani nebudeš chcieť ísť do vody a ukazovať telo vieš... teda nie že by si sa za svoje telo mala hanbiť, alebo, že by sa nebolo na čo pozerať... teda nie že by som na teba zízal..."

Louis si vložil tvár do rúk a pár krát sa zhlboka nadýchol.

"Proste som si nebol istý, či budeš v pohode s tým, aby sme vôbec šli do vody. Kvôli tomu všetkému. Nevedel som ako veľmi budeš chcieť byť zahalená. "

Pozrela som sa späť na posteľ. Pokrývali ju všetky druhy plaviek aké si človek vie prestaviť.

"Hej, " podišla som k nemu, podvihla som mu hlavu a zapozerala som sa mu do očí, "no tak, chápem to. Ďakujem, že sa zaujímaš aj o takéto veci. "

"To je samozrejmosť, " pousmial sa, na sekundu sa neudržal a pozrel sa mi na pery. Vydýchol a pohľad horko ťažko znovu presunul naspäť. Jemne som sa usmiala a venovala som mu pomalý, nesmelý bozk.

Odtiahla som sa a snažila som sa upokojiť svoj tep. Z postele som vzala celé plavky a sivé kraťasy.

"Pôjdem sa prezliecť a o 10 minút môžme ísť, " oznámila som Louisovi. Prikývol a začal sa prehrabávať vo svojom kufri. Pravdepodobne tiež hľadal plavky.

Vošla som do priestrannej kúpeľne a zamkla som za sebou. zhodila som zo seba všetko oblečenie a navliekla som na seba svetlo fialové plavky s malými bielymi kvetinkami navrchu. Pozrela som sa do zrkadla. Vyzerala som...dobre. Rozhodovala som sa či si mám obliecť aj svetlo fialové priliehavé kraťasy, ale nakoniec som sa po dlhom premýšľaní rozhodla, že sa nemám pred kým hanbiť. Louis ma pozná celý môj život a okrem neho tu nikto nie je. Len my dvaja. Pri tej myšlienke mi trochu stiahlo žalúdok. Prehodila som cez seba tenkú bielu polopriesvitnú košieľku, v ktorej pôjdem až na pláž.

Zhlboka som sa nadýchla a otvorila som dvere. Louis už čakal pripravený pri vchodových dverách. Preletel po mne pohľadom a usmial sa.

"Pripravená? " opýtal sa.

"Ako vždy, " venovala som mu úškrn.

~

Keď som sa prvýkrát ponorila do vody spolu s okuliarmi a šnorchlom na hlave, Louis mi kázal zavrieť si oči a chytil ma za ruku. Cítila som pomalé vlnenie mora okolo mňa. Jemne do mňa narážali malé vlnky. Po chvíli mi Louis stlačil ruku. Brala som to ako znak otvoriť oči. Pozrela som sa naňho, no on len pokynul hlavou rovno pred nás. To čo som uvidela mi vyrazilo dych.

Okolo nás pomaly plávali tri korytnačky. Takmer som zabudla dýchať. Boli nádherné. Ich panciere vyzerali rovnako, no predsa len bolo možné nájsť malé odlišnosti. V tvare panciera, v odtieni ich pokožky, v tom ako na nás reagovali. Neodvážili sme sa ani pohnúť. Len sme ich s úžasom a ruka v ruke pozorovali a keď odplávali preč, vynorili sme sa nad hladinu.

Louis si zložil okuliare a úprimne sa usmial.

"Páni, " vydýchla som keď som aj ja zo seba dostala okuliare a šnorchel.

"Paráda však? Chodia tu často, pretože tu nechodievajú ľudia. Je to tu pokojné, tiché a nikto ich tu neobťažuje. "

"Hovoríte stále o korytnačkách, alebo sa mi snažíte naznačiť, že ste radi, že sme na tomto opustenom mieste sami pán Tomlinson? " uškrnula som sa, pritiahla som sa k nemu bližšie a rukami som ho objala okolo krku.

"Hmm, to zostane navždy tajomstvom slečna Aldridgeová."

✨

Aaa, neverím. Konečne dopísaná. Táto kapitola zo mňa šla ako z chlpatej deky a stále s ňou nie som 100% spokojná, ale snáď sa vám bude páčiť 🤍 Nová kapitola, dúfam čoskoro.

You matter and you're enough.

Love you all.

Katie.