Znovu tie listy

30 5 14
                                    

Všetci siedmi sme sa presunuli dovnútra. Vládla tam pokojná atmosféra a domom sa ozýval len tichý zvuk televízora z obývačky. Dievčatá sa od nás v tichosti vzdialili a my sme zostali sami.

Louis mi v predsieni pomohol vyzliecť si tenký sveter a rukou mi prehrabol vlasy, ktoré boli po príjemne teplom dni vo veľmi zlom stave.

"Si pripravená? " opýtal sa potichu s úsmevom na perách, "ešte stále môžme zdrhnúť."

"Mmm nemyslím si, Lottie by nás dotiahla späť. "

"Heeej to som počula! " zakričala na celý dom.

"No tak vidíš, " zasmiala som sa, "už nie je cesty späť. Nechcem cestu späť. Konečne som doma."

Trochu sa zamračil a prikývol.

Spolu sme vošli do obývačky. Zoznámenie s dvojičkami Ernestom a Doris prebehlo podľa očakávaní.

"Lose, " zopakoval Ernest.

"Presne tak zlatko, " pochválil ho s láskou Louis, ktorý si sadol ku mne na koberec.

"Telaz je Lose tvoja flajelta? " opýtala sa Doris a popri tom sa pokojne hrala s veľkými LEGO kockami. Louisa to trochu zarazilo, ale sekundu na to pochopil odkiaľ asi vietor fúka a pozrel na dievčatá. Usmievala som sa od ucha k uchu.

"Čo je, " Daisy pokrčila plecami, "musia predsa vedieť pravdu no nie? "

Louis si odfrkol, ale zasmial sa. Vravela som už ako veľmi milujem jeho smiech?

"Áno Doris, je to moja frajerka, " nevyzeralo, že by ju jeho odpoveď nejako nadchla. Ďalej sa hrala s jej LEGOm.

"Losie? " ozvalo sa spoza dverí. Otočila som sa a uvidela som v nich stáť Freddieho. Pozrela som na Nialla, ktorý ho mal strážiť, ale evidentne mal plné... ústa práce s Lottie. Nechutné.

"Idem za Freddiem, hneď sme späť,  " šepla som Louisovi a začala som vstávať zo zeme.

"Mám ísť s tebou? " ponúkol sa.

"Nie nie, zvládneme to, " povedala som a prešla som k Freddiemu. Kým som ku nemu došla, už naťahoval svoje rúčky. Vzala som ho na ruky. Svoje malé rúčky obmotal okolo môjho krku a chytil do pästičky prameň mojich vlasov.

"Ahoj miláčik, " spolu sme vyšli na poschodie.

"Si hladný? " neodpovedal, ale predpokladala som, že Niall mu ešte nedal jesť. Prešli sme teda do kuchyne. S malým na rukách som urobila jahodovú kašu. Popri tom som mu spievala detské pesničky a jemne som si ho natriasala v rukách. Začal sa smiať, čo som brala ako znak, že sa mu to páči a pokračovala som. Popritom som ochutnala kašu a skonštatovala som, že od dnes ju asi zaradím do svojho vlastného jedálnička.

"Letelo lietadielko letelo letelo, ham, " krútila som s lyžičkou okolo Freddieho úst a keď ich konečne so smiechom otvoril, vložila som mu do nich lyžičku. A potom ďalšiu. A ďalšiu.

"Šikovný, " pochválila som ho. Misku som položila do drezu. Poviem Niallovi aby ju neskôr aspoň umyl, keď sa už rozhodol nenakŕmiť ho.

~

Malého som odniesla späť do obývačky, pretože som potrebovala ísť na záchod. Ako som sa však vracala späť všimla som si pootvorené dvere do Johanninej izby. Aj keď to asi nebolo to najlepšie rozhodnutie, rozhodla som sa vojsť dnu. Všetko zostalo tak ako som si to pamätala. Dominantou izby bola veľká manželská posteľ s nočnými stolíkmi po bokoch a nad ňou pribudol jej svadobný portrét s Danom. Na stene rovno predo mnou sa však niečo zmenilo. Na mieste, kde bol pred tým jej kozmetický stolík stála teraz tmavá mahagónová komoda. Na nej bolo rozmiestnených asi 15 rámikov s fotografiami a medzi nimi stála v strede biela horiaca sviečka. Nad komodou bola zavesená ďalšia fotografia z jej poslednej svadby. Bola nádherná. Na plecia jej jemne padal priesvitný závoj a bolo vidno len časť jej bielych šiat.

Always YouHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin