Ian's POV
Už som to nemohol vydržať..musel som sa stretnúť s Lucy. Síce Ninu milujem ale Lucy potrebujem ku šťastiu tiež. Tak som jej teda napísal sms-ku Ahoj..mohli by sme sa stretnúť tam kde minule ? nečakal som dlho a odpísala Ahoj..o takých dvadsať minút tam pousmial som sa a obliekal sa..no v tom niekto zaklopal. Išiel som otvoriť a za dverami stála vysmiatá Nina "Ahoj láska" pozdravila ma a dala mi pusu na líce "Ahoj.." odzdravil som ju "Nezájdeme niekam ?" opýtala sa s iskričkami v očiach "Ehm..prepáč ale teraz nemôžem mám niečo dôležité na práci" odpovedal som jej a dúfal,že mi uverila "Aha..a čo je dôležitejšie ako ja ?" spýtala sa ma "Nič..ale musím pracovať to predsa vieš" zaklamal som "Fajn.." povedala a niekam odišla. Zavrel som dvere a išiel dole. O päť minút som bol pred rezervovaným hotelom kde sa s Lucy stretávame. Vošiel som do hotelu a išiel výťahom do našej izby. "Nejako ti to trvalo" povedala Lucy keď som prišiel "Zdržala ma Nina.." vysvetlil som jej a sadol si k nej na postel "Ian..vieš,že by sme toto nemali robiť za jej chrbtom" povedala a sklonila hlavu. Pohladil som ju po líci a povedal "Viem..ale keby sme jej to povedali..vieš ako by ju to bolelo ?" pozrela mi do očí a len prikývla no potom sa usmiala "Tak..bude to rýchlovka či si to chceš užiť ?" opýtala sa ma "Ešte si to rozmyslím" usmial som sa a pobozkal ju.
Nina's POV
Moc som Ianovi neverila a tak som sa rozhodla sledovať ho. Ani si to nevšimol čiže plus pre mňa. Išiel do nejakého hotela vošla som tam asi tridsať mi út po ňom. Prišla som k recepcii a opýtala sa veľmi mladej recepčnej "Nemá tu izbu náhodou Ian Somerhalder ?" slečna sa usmiala a odpovedala mi "Áno..izba 150 tretie poschodie" a podala mi kľúč "Ďakujem" usmiala som sa a išla výťahom na tretie poschodie. Keď som stála pred tou izbou tak som rozmýšlala či mám alebo nemám otvoriť no nakoniec som strčila kľúč do zámku dvere som neotvorila dokorán ale oba na desať centimetrov a hneď som si musela dať ruku na ústa aby som nezhýkla od toho čo som videla. Bol to Ian a bozkával sa tam s nejakou babou ktorú som nevedela rozoznať..v momente som zavrela dvere a utekala k výťahu a von z hotelu. Nasadla som do auta a veľkou rýchlosťou išla späť do hotela. Po ceste som asi 100x volala Lucy no nezdvíhala. Joj..teraz keď ju najviac potrebujem tak tu nieje. Konečne som bola v hoteli. Nastúpila som do prázdneho výťahu,stlačila tridsiate poschodie a dvere sa zavreli. Strašne som sa rozplakala a vyčítala som si to,že išiel za inou..úplne som si rozmazala make-up ale všimla som si to až na dvadsiatomdeviatom poschodí a tak som sa teda len modlila aby som nikoho nestretla. Výťah zastal na tridsiatom poschodí z hlboka som sa nadýchla a vystúpila snažila som sa ísť čo najrýchlejšie a so sklonenou hlavou a vtom som do niekoho narazila "Prepáčte..nechcela som" ospravedlnila som sa a ani sa na dotyčnú osobu nepozrela "Nemusíš mi vykať..poznáme sa" povedal s úškrnom "Aha..to si ty..tak teda prepáč" opravila som sa a stále na neho nepozerala. No už som chcela ísť do izby lebo mi už zase stekali slzy tak som si ich zotrela rukou "Ty plačeš ?" opýtal sa Luke "Nie.." povedala som dosť nepresvedčivo "Neklam mi,keď vidím,že plačeš..čo sa stalo ?" pozrela som do jeho krásnych modrých očí a chvíľu len tak zízala a potom som spustila "Ian..on..on ma podviedol" hneď ako som to dopovedala som začala plakať a dala si tvár do dlaní. Po chvíli som cítila ako ma Luke objal a tak som ho objala aj ja. Cítila som sa v jeho objatí ako v neby akoby to všetko zmizlo no po chvíli sa odtiahol a povedal "To prejde..po čase naňho zabudneš a nájdeš si niekoho kto si ťa zaslúži" pousmiala som sa "Myslíš ?" opýtala som sa "Viem to..a teraz sa choď umyť vyzeráš jak mátoha" zasmial sa a ja s ním "Ďakujem" posnažila som sa o úsmev a aj on sa usmial "Nieje zač..potrebovala si to a teraz potrebuješ spoločnosť takže sa choď umyť a pôjdeme sa prejsť" chcela som niečo namietnuť no povedal "A nie u mňa neexistuje" usmial sa "Dobre..hneď som tu" otočila som sa na päte a išla do izby. Zmyla som tu hrôzu na mojej tvári a dala si iba riasenku a rozmýšlala čo som si mala obliecť..nakoniec som si obliekla riflové kraťase a čierne tielko keďže vonku bolo fakt teplo. Prišla som k Lukeovi a ten na mňa pozeral tak..divne a usmieval sa "Čo je ?" spýtala som sa "Nič..len ti to fakt sluší" povedal a ešte viac sa usmial "Možno áno..ale nádeje si nerob" povedala som mu a išla k výťahu a cítila na sebe jeho zmätený pohľad no len som sa nad tým pre seba pousmiala a nastúpili sme do výťahu. Prešli sme snáď celý Paríž a uvažovala som o tom,že sa sem presťahujem. No ako posledný bod prechádzky vybral Luke Eiffellovku bolo to tam fakt krásne a ten výhľad..úžasný. Len sme tam tak stáli a kochali sa pohľadom na Paríž a v tom som počula známy hlas "Ty tu máš akože rande ?" bol to ten žiarliví Ianov tón ale ja som sa na neho nemohla ani pozrieť no musela som "Ne..sme len kamaráti a ty za chvíľu nebudeš ani to" odpovedal za mňa Luke "Ako to myslíš ?" spýtal sa Ian a ja som radšej odpovedala aby zas niečo netrepol "Nijak..už radšej pôjdeme..Luke ďakujem za spríjemnenie dňa" usmiala som sa a objala ho on mi na moje šťastie objatie opätoval a každý ideme do hotelu svojou cestou..
Tak..som tu s ďalšiou časťou :) dúfam,že sa vám páčila..koment a vote poteší :33
