"Ty?!" znovu som zopakovala a on sa len nechutne usmieval "Slúbil som ti,že sa ešte stretneme nie ?" položil zrejme rečnícku otázku "Ale ja sa s tebou stretávať nechcem!" povedala som dosť dvôrazne a chcela odísť ale chytil ma strašne silno za ruku "Nikam nejdeš!" prikázal mi a ešte silnejšie mi stisol ruku "Au! To bolí! Pusť ma!" mykala som s rukami no čím viac som s nimi hýbala tým viac to bolelo. "Tak takto to nepôjde láska" zamračil sa a z vačku vytiahol pásku na koberce a začal mi to viazať okolo rúk "Čo to robíš!? Pusť ma preč!" kričala som po ňom a mrvila sa "Obávam sa,že to nebude možné" povedal a schoval pásku. "Ty si sa pomiatol ? Nemôžeš ma uniesť!" zúfalo som mu vysvetlovala no začal sa smiať "Môžem. Nikto si ani nevšimne,že si preč" povedal a ja som si myslela,že sa naozaj pomiatol "Ale..všetci si to všimnú!" namietala som "A kto ? Ten debil Luke alebo tá šlapka Lucy ? Tak to si nemyslím" nadával na nich "Takto sa o nich nevyjadruj!" kričala som na neho a o pár sekúnd som dostala riadne silnú facku. Bola až taká silná,že sa mi spustili slzy a to sa na mňa už pozeral lútostivým pohľadom "Prepáč mi to..si v poriadku" ospravedlňoval sa mi a pohladil po líci "Nechytaj ma! Si blázon!" skríkla som a bála sa,že mi zas jednu vlepí no nestalo sa tak. "Tak nehovor..ja nie som blázon len ťa chcem mať len pre seba" od toho strachu z toho blázna mi stekal vodopád sĺz "Prosím..nechaj ma odísť domov" prosila som ho so slzami v očiach no ani to s ním nepohlo "Nepros ma o veci,ktoré nemôžem splniť" povedal a natiahol sa po kobercovku a chcel mi ju nalepiť na ústa no ja som sa vrtela "Nevrť sa!" zakričal na mňa,vlepil mi a dal pásku cez ústa a ja som myslela,že z toľkej bolesti asi umriem no nakoniec som zaspala (asi ma niečim uspal)
Keď som sa zobudila ležala som v tmavej miestnosti s veľkým oknom. Podľa toho,že vonku bola tma som vedela,že je asi neskoro večer. V tom sa otvorili dvere od izby a v nich sa zjavil Ian a ja som si sadla čo najviac do rohu izby (kde bola tá postel) "Niekto by ťa veľmi rád počul" zasmial sa a ukázal na mobil "Nina? Si tam ?!" počula som z mobilu Lukov hlas "Luke ?! Si to ty ?!" rozbehla som sa a vytrhla mu mobi z ruky. "Kde si ?! Ublížil ti ten hajzel ?" pýtal sa ma a ja som sa rozplakala "Ja..ja neviem kde som" odpovedala som mu cez plač a to mi už Ian vytrhol mobil a priložil si ho k uchu "Dnes si ju počul naposledy ty hajzel! Odteraz je len moja" zasmial sa a zložil. "Nie som tvoja! Nepatrím ti" vravela som mu. Začal sa nebezpečne rýchlo približovať a ja som sa mu rýchlo vzďalovala no narazila som do steny a to už sedel tesne pri mne "Bojíš sa ma?" opýtal sa ma a položil svoju ruku na moje koleno a posúval vyšie. Plesla som mu po ruke "Nechytaj sa ma.." kludne som povedala a on sa postavil "Fajn..a môžeš zabudnúť na to,že sa odtiaľto dostaneš" povedalna odišiel..
Luke's POV
Ten skurvy syn! Keď ho nájdem prisahám,že ho zabijem! "Rozprával si s ňou ? Kde je ? Ublížil jej ?" pýtala sa ma celá uplakaná Lucy "Rozprával ale ten hajzel je zobral mobil a povedal,že je teraz jeho" odpovedal som jej na jej otázky "On sa musel zblázniť! Musíme ju čo najskôr nájsť" zúfalo mi vysvetlovala čo chcela robiť no ja som len rozmýšlal nad tým ako sa asi ten hajzel správal k Nine a či jej neublížil "Počúvaš ma ?" luskla mi pred očami "Áno..hneď ráno ju začnem hľadať a ty pôjdeš na políciu" odpovedal som a dal jej povinnosť na celý zajtrajší deň.
Taak :) a je tu ďalšia časť v ktorej je o niečo viacej nadávok..ale dúfam,že to moc nevadí :)
