*Týždeň po hádke s Lucy*
Už to bol týždeň čo som Lucy nevidela a ani mi nevolala. Aj keď urobila to čo urobila bola to moja najlepšia kamarátka a ak by som teraz s odstupom času povedala,že ju nenávidím a nechcem ju vidieť tak by som klamala. Síce som jej už neverila tak ako pred tým,ale rada som ju mala stále tak isto a tak som sa rozhodla,že jej zavolám. Po chvíli sa ozval jej hlas "Ak mi chceš zase niečo vyčítať..tak to radšej zložím" vypadlo z nej a ja som vedela,že sa asi hnevala "Nie..nechcem ti nič vyčítať..volám preto aby sme sa stretli" rýchlo som povedala. Chvíľu bolo ticho no potom povedala "Ak to myslíš vážne..tak kde sa stretneme ?" opýtala sa a ja som bola rada,že aj ona sa chcela stretnúť "V kaviarni na rohu hotela ?" vyšlo zo mňa nadčene "Môže byť..o 20 minút som tam" odpovedala mi a zložila. Rýchlo som sa obliekla,namalovala a išla do kaviarne. Sadla som si a objednala si džús. Asi po desiatich minútach prišla Lucy "Ahoj.." pozdravila ma a sadla si oproti mne "Ahoj" odzdravila som a pousmiala sa. "Tak..prečo si sa chcela stretnúť ?" spýtala sa ma ale nepozerala na mňa "Ja..chcela som aby..aby sme sa zase bavili,pretože nechcem prísť o najlepšiu kamarátku" vydralo sa zo mňa a ona sa na mňa konečne pozrela "Ty ma máš ešte stále rada ?" spýtala sa s neistotou v hlase. "Jasné,že mám!" usmiala som sa na ňu a jej sa rozžiarili oči. Nevedela som čo iné urobiť ako ju objať..tak som sa postavila a ona hneď vedela čo som chcela urobiť a silno ma objala. "Chýbala si mi" povedala keď som sa odtiahla "Aj ty mne" uistila som ju. "A..nevieš niečo o Ianovi ?" musela som sa jej to opýtať "No..viem.." odpovedala a ja som sa na ňu zvedavo pozerala "Neviem či to chceš vedieť..ublíži ti to" povedala a tvárila sa starostlivo "Prosím..povedz mi to" naliehala som na ňu "Tak dobre..on sa chodí furt ožierať do barov a spáva so štetkami" keď to povedala tak som zbledla a myslela,že sa asi zrútim. No spamätala som sa "Aha.." prosto som povedala a sadla si na stoličku. "Len sa mi tu prosím ťa nezrúť" povedala Lucy starostlivo "Neboj sa..už ma nezaujíma" z časti som zaklamala no bolo vidno,že mi neuverila "Nina..nemusíš mi klamať vidím na tebe,že ťa ešte stále zaujíma" prehovorila no ja som už mala dopredu premyslené čo povedať "Zaujíma ma už iba trochu..za ten čas čo ho nevidím som na neho už zabudla" zahrala som to fakt presvedčivo až tak dobre,že mi to naozaj uverila. "Dobre..verím ti to" povedala nepresvedčivo ale neriešila som to. "Nepôjdeme nakupovať ?" navrhla mi a ja som prikývla.
Boli sme v centre Paríža a nakúpili sme toho vážne veľa od oblečenia až po topánky. Osobne mám radšej tenisky ale Lucy ma prinútila si kúpiť aj nejaké tie lodičky. Po tom ako sme donakupovali sme si sadli do nejakej malej kaviarničky kde sme si sadli a čakali na čašníka,ktorý k nám prišiel hneď ako sme tam sedeli asi päť minút "Dobrý deň..čo si dáte ?" opýtal sa veľmi pohľadný čašník. "Ja si dám latte a ona pomarančový džús..ďakujeme" povedala aj za mňa Lucy a ani sa nedivím,že sa trafila. Čašník si to zapísal a odišiel. Po desiatich minútach sa vrátil a priniesol nám aj dva kúsky čokoládovej torty,ktoré sme si neobjednali "Ehm..ale tú tortu sme si neobjednali" hneď som ho oslovila "Iste..objednali vám to tam tí páni" milo odpovedal a ukázal na stvôl a odišiel. Sedel tam mne chrbtom otočený blonďák a oproti nemu sedel chalan s hnedými vlasmi a čokoládovými očami,ktorý pokukoval väčšinu času po Lucy. Hneď ako som ochutnala tú tortu tak sa ten blonďák otočil, usmial sa a zakýval mi a ja som hneď vedela,že to bol Luke tak som sa usmiala aj ja. Ale som si istá,že som sa riadne červenala. Potom som na nich už radšej nezízala ale cítila som na sebe Lukov pohľad a keď som na neho pozrela tak sa na mňa naozaj pozeral a usmieval sa..bol strašne zlatý. "Zem volá Ninu" povedala a mávala mi pred očami Lucy. Zasmiala som sa "Veď ja nie som mimo" usmiala sa "No iste..to ti nezožeriem vidím ako sa s Lukom na seba usmievate" zdvôraznila s Lukom a uprene na mňa pozerala "Neusmievame" zaprela som to aj keď to možno bola prauda. Ešte chvíľu sme sa tam dohadovali a potom k nám prišli Luke a jeho kamarát. "Ahojte" pozdravili naraz a my sme naraz odzdravili "Ahojte" bolo mi to trošku trápne ale nevadí. "Môžeme si k vám sadnúť ?" opýtal sa Luke a ja som sa pozrela na Lucy,ktorá mykla plecami a to znamenalo,že odpoveď som musela dať ja. "Kľudne" prosto som odpovedala a usmiala sa. Hneď si sadli na stoličky..a ja som bola zvedavá ako sa ten chalan volal chcela som sa ho to opýtať ale predbehla ma Lucy "Ak sa môžem opýtať..ako sa voláš ?" spýtala sa a pozrela na neho. "Calum" odpovedal jej a usmial sa na ňu. Úsmev mu opätovala a ja som vedela,že to medzi nimi zaiskrilo. Po pol hodine rozprávania sa Calum a Lucy zdvihli "My pôjdeme.." oznámila Lucy a ja som nevedela kam sa chystala ale možno tušila "Kam idete ?" opýtala som sa "Ehm..prejsť sa" trepla a sama vedela,že to nieje prauda "Fajn..choďte" povedal za mňa Luke..neviem či čítal myšlienky ale vedel presne čo som chcela povedať. Lucy a Calum odišli a ja som tam ostala sama s Lukom. Nevedela som prečo ale bola som pri ňom strašne nervózna. "Znervózňujem ťa ?" spýtal sa s úškrnom "Nie..prečo myslíš ?" zaklamala som mu a opýtala sa ho prečo si to myslel "Lebo to tak vyzerá" prosto odpovedal a usmial sa. Bol strašne zlatý ale bola som si istá,že k nemu nič necítim. "Asi už pôjdem.." trepla som aj keď odís5 som vôbec nechcela..no znervozňovala ma jeho prítomnosť. "Nechoď..veď sa budeš nudiť a nemyslím,že sa Lucy vráti tak skoro" povedal a sladko sa usmial a ja som vedela,že narážal na to,že bola s Calumom a ja si viem predstaviť,že pri prechádzke to neostane. "Fajn..ale tu neostanem..čiže pekne rozmýšľaj kam pôjdeme" zavelila som a usmiala sa a on tiež. Nakoniec vymyslel to,že pôjdeme nakupovať. "Ja nakupovať už nebudem! Teraz ideš nakupovať ty" povedala a usmiala som sa.
