Celú cestu výťahom ma Lucy presviedčala o tom,že som sa zaľúbila do Luka ale ja som to stále zapierala. Nemyslím si,že to je láska..možno to je len pobláznenie ale nič viac. Keď som prišla na svoju izbu tak som nevedela čo mám robiť a išla sa prejsť po meste. Na moje prekvapenie som išla nakupovať oblečenie čo sa mi moc nestáva. Nákupom oblečenia som strávila celý deň a bola fakt unavená. Nohy ma boleli,pretože som na sebe mala opätky a premávať sa v nich celý deň nie je sranda. Vošla som do svojej izby,zapálila svetlo a zbadala na mojej posteli sedieť Luka. Strašne som sa zlakla "Preboha! Čo robíš v mojej izbe ?!" vykríkla som a on sa postavil "Čakal som kým prídeš. Musíme sa porozprávať" odpovedal mi a ja som nahodila nahnevaný výraz "Nemáme o čom a k tomu je dosť neskoro a ja som unavená. Takže prosím odíď" snažila som sa ho slušne odbyť no ani to s ním nepohlo. "Dobre vieš o čom sa chcem rozprávať a neodídem odtiaľto dokým mi to nevysvetlíš" povedal rozhodne ale ja som nemala chuť sa o tom rozprávať a ani mu nič vysvetlovať. "Ale ja sa s tebou nechcem rozprávať teraz ani zajtra a už nikdy chápeš ?" vysvetlila som mu a on ku mne pristúpil bližšie "Nie nechápem to. Veď som ti predsa nič nespravil" argumentoval a mne už začali dochádzať výhovorky "Choď prosím ťa preč" prosila som ho ale nemal sa k odchodu. Podišiel ku mne na centimetrovu vzdialenosť a ja som znervóznela "Povedz mi čo ti je..prosím" naliehal a keďže som mu to nechcela povedať celé tak som sa mu hodila okolo krku a silno ho objala..objatie mi opätoval. "Nechcem aby sme sa hádali" vyšlo zo mňa po chvíli a Luke sa odo mňa odtiahol "Už sa nebudeme. Neboj" povedal s istotou. Pousmiala som sa a zívla si. "Dobrú" pobozkal ma na čelo a odišiel. Prezliekla som sa do pyžama a ľahla si do postele kde som hneď zaspala.
Ráno som sa zobudila s úsmevom na tvári. Asi kvôli včerajšku. Hneď som išla do sprchy,urobila rannú hygienu a namalovala sa. Hneď ako som sa vrátila do izby mi zvonil mobil. Svietoli na ňom meno Luke,keď som to videla tak som sa usmiala a zdvyhla ho "Dobré ránko" ozvalo sa "Aj tebe" povedala som a zas sa usmievala "Na dnes večer si nerob žiadne plány" dá sa povedať,že mi to prikázal "Hmm..dobre" zasmiala som sa "Tak ahoj" povedal a zložil. Usmievala som sa od ucha k uchu a objednala si raňajky. Keď som sa naraňajkovala tak som zavolala Lucy a išli sme spolu na kávu.
"Ešte stále Luka ignoruješ ?" spýtala sa,keďže som bola vysmiata ako slniečko "Nie..už sme v pohode" odpovedala som jej. "A ak môžem vedieť..kto ti urobil túto dobrú náladu ?" narážala na to ako som stále usmiata "Ehm..ten,ktorý ma chce večer niekam vziať" objasnila som jej a napila sa džúsu. "Kto ?" blbo sa opýtala "To ti ešte nedoplo ? Veď Luke!" jeho meno som povedala trošku hlasnejšie ako ostatok a Lucy sa tvárila nadčene. "Konečne! Som tak rada,že ste sa dali dokopy" vypadlo z nej a ja som ju musela hneď opraviť "Nechodíme spolu..sme iba kamaráti" vysvetlila som jej to a hneď jej zamrzol úsmev na tvári. "Aha..tak to je škoda" skleslo povedala "Prečo myslíš ?" položila som jej otázku "Pretože to medzi vami riadne iskrí" presadzovala si svoje. "Prosím nezačínaj s tým zas" poprosila som ju..lebo som sa o tom nechcela rozprávať a ona prikývla
Okolo 18:00 som prišla domov a všimla som si,že mi Luke písal sms-ku,že po mňa príde o 19:00 a to znamenalo,že som mala iba hodinu na prípravu. Išla som sa osprchovať,premalovať a obliekla som si slabo červené šaty nad kolená k tomu červené lodičky. Pozrela som sa ma mobil a už bolo 18:55 a bola som rada,že som všetko stihla včas. Presne o 19:00 mi niekto klopal na dvere. Otvorila som ich a zbadala Luka,ktorý vyzeral skvelo ako vždy "Ahoj" pozdravil ma a usmial sa "Ahoj" tiež som sa na neho usmiala. "Ideme ?" opýtal sa ma a ja som prikývla.
Vzal ma do veľmi peknej reštaurácie ale nebola som hladná. Prišiel čašník a pýtal sa čo si dáme "Dva krát pomarančový džús" povedal mu Luke a čašník odišiel. "Ako vieš,že je môj obľúbený ?" spýtala som sa ho a on sa usmial "Dávaš si ho stále..preto" musela som uznať,že mal pravdu. "Prečo si ma sem zobral ?" bola som zvedavá..no pri mojej otázke trošku zvážnel "No..ja.." koktal "Nekokci a povedz jednu súvislu vetu" zasmiala som sa. "Milujem ťa" povedal a ja som bola v obrovskom šoku. On ma miluje ? Nerobí si srandu ? "Myslíš to vážne ?" rýchlo som sa spýtala "Je to pravda. Milujem ťa" rozhodne odpovedal.
