*mesiac po narodeninách*
Od mojich narodenín,čo už je mesiac som o Ianovi nepočula. Myslela som,že mi bude volať každý deň a keď nie tak písať alebo podobne..no nič a to mi bolo strašne podozrivé. Tieto myšlienky ma opustili hneď ako mi začal zvoniť mobil. Na displeji svietilo meno Luke a tak som to s radosťou zdvihla "Ahoj láska" ozval sa jeho príjemný hlas "Ahoj" tiež som ho pozdravila. "Mohla by si prísť o pol hodinu do parku ?" spýtal sa "Jasné,že mohla" odpovedala som mu a mala na tvári úsmev alá idiot. "Tak ťa tam budem čakať pa" povedal a zložil. Bola som strašne šťastná,že mi vzťah s Lukom klapal no zároveň som chcela niečo viac. A tým viac myslím manželstvo. Áno,áno možno to je moc unáhlené ale tak myslím,že by to nebol zlý krok vpred. No teraz k veci..už som mala len dvadsať minút na úpravu+cestu do parku takže som si musela pohnúť. Rýchlo som sa namalovala (ale len tak prirodzene),obliekla a utekala do parku.
Keď som prišla do parku tak som zbadala Luka. Bože bol tak dokonalý,síce ho už vidím asi miliónty krát ale aj tak z neho nemôžem. Prikráčala som k nemu "Ahoj" pozdravila som ho keďže si ma nevšimol. "Ahoj" postavil sa a dal mi pusu "Čo tak pozeráš ?" opýtala som sa po chvíľke čo na mňa pozeral ako na svätý obrázok. "Obdivujem to,čo dokážeš za pól hodinu" usmial sa "Ale prosím ťa..to dokáže každá" mávla som rukou. "Ale žiadna nevyzerá tak užasne ako ty" mrkol na mňa a šibalsky sa usmial "Nelichoť mi toľko" usmiala som sa a mala som dojem,že som sa aj červenala. "Si strašne zlatá keď sa červenáš" chytil ma za ruku. Nevedela som čo mu na to povedať a tak som sa len usmiala "Máš rada rúže ?" spýtal sa otázku úplne od veci "Milujem ich!" doširoka som sa usmiala a zahladela sa do jeho oceánovo modrých očí "Tak to je super..poď..niekam ťa vezmem" potiahol ma za ruku "Kam ?" spýtala som sa so záujmom "Uvidíš" usmial sa a kráčal ďalej
O chvíľu sme stáli pred nejakým hotelom. Zvonku vyzeral byť naozaj pekný,tak som teda zvedavá na vnútrajšok. Vošli sme dnu a skoro mi až padla sánka! Všetko (myslím výťahy,recepcia a podobný nábitok) bolo zo zlata a myslím,že jedna izba tu musí stáť milióny. "Páči ?" uškrnul sa Luke "Veľmi" usmiala som sa a vyzerala ako šteniatko čakajúce na granule. Nastúpili sme do výťahu,no nie sami..bolo tam ešte pár elegantne oblečených dám a pánov. Pripadala som si tam ako popoluška. Po pár poschodiach všetci vystúpili a my sme sa viezli ďalej.
Keď sa výťah otvoril zbadala som na zemi strašne veľa lupienkov z rúži a sviečky. "Čo to.." začala som no priložil mi prst k ústam "Pšt..poď za mnou" vzal ma za ruku a kráčali sme do nejakej izby. Otvorila som dvere a na zemi a posteli bolo z rúží obrovské srdce. "Wow!" na viac som sa nezmohla "Páči ?" spýtal sa "Je to nádherné!!" priam som to vykríkla.
V tom si predo mňa klakol "Nina,strašne moc ťa milujem a preto sa ťa pýtam..vezmeš si ma ?" z vačku vytiahol malú červenú krabičku a keď ju otvoril,vytiahol z nej prsteň s malým ale krásnym diamantom "Áno,áno,áno!!" vykríkla som a objala ho. Odtiahol sa a pobozkal ma.
*****
Taak a je to tuu :3 posledná časť prvej série tohto príbehu :) páčila sa vám ? Dúfam,že áno :) 2.sériu sa chystám pridať čo najskôr..keďže túto časť som pridala po nejakých 2 mesiacoch za čo sa chcem strašne ospravedlniť :) pokračovanie k tejto story sa volá Some Things Never Change :) tak tiež som začala písať nový príbeh Light :) a bola by som strašne rada ak by ste sa na neho pozreli :)
P.S: túto časť by som chcela venovať všetkým,ktorý tento príbeh čítali až sem :3 :)
