Keď som odchádzala s Lucynej izby,tak som do niekoho riadne narazila. "Tak tu si" povedal človek do ktorého som vrazila a podľa hlasu som spoznala,že to bol Luke "Ehm..hej" na viac som sa nezmohla keď som na neho pozerala..no on na mňa pozeral celkom zmetene "Prečo si utiekla ?" hneď mi položil otázku a ja som fakt odpoveď nevedela "Ja..neviem..prepáč mi to prosím" povedala som a pozrela sa mu do očí no on odo mňa odtiahol zrak a kráčal preč. Nechápala som jeho gestu a tak som sa rozhodla sa s ním porozprávať. Zaklopala som na jeho izbu ale neozýval sa "Luke! Ja viem,že tam si. Prosím otvor musím sa s tebou porozprávať" zaklopala som silnejšie ale nemal sa k tomu aby otvoril a dvere boli zamknuté. Tak som išla do svojej izby. "Ja som taká sprostá! Nemala som odtiaľ odísť ale ani nechať sa pobozkať..bože..čo mám teraz robiť ?" hovorila som si sama pre seba čo robím dosť často. Hneď som sa hodila na postel a rozmýšlala čo robiť..no nenašla som žiadnú odpoveď. Rozhodla som sa mu teda zavolať ale zrušil ma a takto to urobil minimálne 10x čo som mu volala. Až som nakoniec zavolala Lucy,ktorá mi to zdvyhla. "Lucy toto som posrala ale,že totálne" vyvalila som na ňu určite si vedela dovtipiť o čom hovorím. "Ako to mýsliš ?" hneď sa chytla témy "Luke ma ignoruje!" vzlykla som a cítila,že mi vyšla malá slza "Čože ? Hneď som u teba a povieš mi čo sa stalo!" povedala a zavesila.
O necelých dvadsať minút za mnou prišla "Hovor! Čo sa stalo ?" pri tejto otázke mi bolo jasné,že chcela počuť aj tie najmenšie detaily. Nadýchla som sa a spustila "Tak..vyšla som s tvojej izby a vrazila do neho. On sa ma pýtal,že prečo som utiekla a ja som mu povedala,že neviem a nech mi to odpustí..a on ma odignoroval a išiel preč. Potom som za ním išla no ignoroval ma a teraz mi nezdvýha ani mobil" dopovedala som a Lucy sa tvárila tak neutrálne,že som nevedela z jej tváre vyčítať čo si myslí. "Fuuha..tak to je zlé" prehovorila "Prečo ?" spýtala som sa jej "Ak niekoho ignoruje tak je fakt nahnevaný..a.." nedopovedala "A ?" chcela som ju nakopnúť k dopovedaní vety. "Počkaj tu" prikázala mi a odišla neviem kam. Vrátila sa približne o desať minút a ja som na ňu hodila spýtavý pohľad. "Kde si bola ?" opýtala som sa jej a ona na mňa akoby so súcitom pozrela "Bola som za Lukom.." zase nedopovedala vetu "Prečo ? Je mu niečo ?" až priveľmi som sa pýtala "No vieš..on zvykol svoje problémy riešiť alkoholom a vyriešil ním aj tento.." zdelila mi smutne "Je opitý ?" vyletelo zo mňa a Lucy len prikývla. "Idem za ním" oznámila som no Lucy pokrútila hlavou "Nechoď..on..má spoločnosť" pri tejto vete mi došlo,že tam mal nejakú babu a bolo mi z toho zle. Sadla som si na postel a začal sa vodopád sĺz. Lucy ku mne pribehla a objala ma "Bude to dobré..uvidíš" povzbudzovala ma no ja som tomu už nevedela uveriť. "Mohla by si ma prosím nechať samú ?" položila som jej otázku a ona len prikývla a odišla. Ľahla som si pod perinu,chvíľu si poplakala a napokon zaspala.
Zobudila som sa dá sa povedať,že na obed pretože bolo 11:20. Pozrela som na mobil a mala som asi desať zmeškaných hovorov od Lucy a čo ma prekvapilo tak jeden som mala od Luka. Ale nemienim mu zavolať no Lucy zavolám. Zvonilo to sotva desať sekúnd a zdvyhla to "Že si sa uráčila vstať" povedala zo smiechom "Aj ja si myslím..a prečo si mi toľko krát volala ?" hneď som jej položila otázku "Pretože ťa zháňal Luke" odpovedala "A ? Nezáujem" hrdo som prehlásila. "Netvár sa,že ti na ňom nezáleží" pohrozila mi "To netvrdím ale mám právo ho ignorovať,tak ako on ignoroval mňa" vysvetlila som no nemyslím,že sa jej to páčilo. "Nerob hovadiny. Proste sa dajte už konečne dokopy" povedala mi rozkazovačným tónom no ja sa s ním dokopy už len kvôli včerajšku nedám "Nedám sa s ním dokopy pochop" vysvetlovala som jej. Zhlboka sa nadýchla a chcela niečo povedať "A nesnaž sa mi to vyhovoriť!" vypadlo zo mňa rýchlejšie ako stihla niečo povedať "Fajn..zájdeme dnes niekde ?" nahodila novú tému a aj keď som nemala náladu niekam chodiť tak som jej na to kývla.
Čakala som ju na recepcii už dvadsať minút a ona stále nikde. Tak som si sadla do kresla ktoré tam bolo a čakala. Sedela som tam ďalších desať minút a niekto mi dal ruky na oči. "Kto som ?" opýtak sa mužský hlas a ja som ho spoznala..nebol to nikto iný ako Luke. Hneď som mu tie ruky dala preč "Nechytaj sa ma!" hnusne som mu prikázala a on sa zatváril zranene "Netvár sa tak nepomôže ti to" ešte som dodala a to už sa tváril naštvane. "Prečo si taká ?" spýtal sa akoby si včerajšok nepamätal "Aká ?" odpovedala som mu otázkou. "Odmeraná a hnusná" povedal a ja som mu chcela vytknúť včerajšok no uvedomila som si,že nemôžem..veď s ním ani nechodím. Zdvyhla som sa z kresla a kráčala preč no Luke ma chytil za ruku a otočil k sebe..boli sme od seba len pár centimetrov "Je to kvôli tej skoro puse ?" položil otázku a priblížil sa blišie ku mne "Pusť ma" snažila som sa dostať z jeho zovretia a moc som sa nemusela snažiť keďže ma pustil. "Nemusím ti nič vysvetlovať a ani nebudem" otočila som sa na päte a vošla do výťahu v ktorom čírou náhodou bola aj Lucy. "Kde si bola ?" nahnevane som sa jej opýtala a ona sa len pousmiala "Chcela som aby ste si to vyriešili no ako vidím nestalo sa tak" odpovedala mi "Nemám v pláne mu odpustiť dosť dlho" vyšlo zo mňa a ona sa na mňa divne zadívala "A čo mu chceš odpúštať ?" pobavene sa opýtala "No veď..ale nič" radšej som to nepovedala a Lucy sa zasmiala "Ja som vedela,že sa ti páči" .
