Keď som sa ráno zobudila tak som stále rozmýšlala nad tým snom. Chcela som si spomenúť kto bol ten modrooký chalan. Možno to bol Luke a možno..nie on nie. Rozhodla som sa už nad tým už nerozmýšlať a ísť do sprchy. Keď som z nej vyšla tak nasledovala ranná hygiena a malovanie. Vrátila som sa do izby a niekto mi zaklopal tak som išla otvoriť. Otvorila som dvere a ten šok čo som zažila,keď som ho videla sa nedal ani opísať. Stál tam a usmieval sa. Chcela som zatvoriť dvere no dal tam nohu "To ma ani nepozdravíš ?" spýtal sa s úškrnom "Nie..vypadni" odpovedala som a snažila sa zavrieť dvere. Nejakým zázrakom sa dostal dnu a zavrel izbu "Myslela si si,že sa ma tak ľahko zbavíš ?" zase sa pýtal. "Ian..odíď!" prikázala som mu no len sa nad tým zasmial. "A čo ak sa mi nechce ?" povedal a ja som nevedela čo mám robiť "Na čo si tu ? Chceš dokončiť to čo si minule začal ?" pýtala som sa ho a on sa zasmial "Nie som taký blbý aby som to dokončoval tu..a ani na to nemám chuť. Ale nezbavíš sa ma to nech ti je jasné" objasnil mi to a odišiel. Celá šokovaná som si sadla na posteľ a nevedela som čo robiť.
Asi po hodine mi zazvonil mobil. Na displeji svietilo meno Lucy a tak som to ihneď zdvyhla "Ahoj" pozdravila ma "Bol tu.." povedala som len to. "Kto ?" spýtala sa zmetene "Ian..on bol tu..prišiel za mňou" povedala som so strachom v hlase "Idem za tebou a všetko mi povieš" povedala a zložila.
Čakala som na ňu skoro hodinu no neprišla. Tak som sa vydala za Lukom a zaklopala mu na dvere. Po chvíli ich otvoril a ja som sa mu hodila okolo krku,pretože v jeho objatí som sa cítila chránena. "Čo sa stalo ?" opýtal sa a ja som nemala silu mu to povedať a tak som len mlčala. Odtiahol sa a pozeral mi do očí "Mne to povedať môžeš" uistil ma a ja som rozhodla,že mu to teda poviem "Bol..bol za mnou Ian.." vyšlo to zo mňa ako z chlpatej deky. Luke sa zamračil "Ten hajzel sa sem vrátil ?" opýtal sa ma "Asi ano..a vravel,že ma len tak nenechá.." dodala som a Luke vyzeral byť dosť nahnevaný. "Keď ho stretnem tak ho zabijem!" povedal a zaťal päste. Chytila som ho za jednu ruku "Nie..nechaj to tak" presviedčala som ho "Ale čo ak ti bude chcieť ublížiť ?" neisto sa opýtal "Neublíži mi,keď budem s tebou" uistila som ho a pobozkala ho na líce. Usmial sa a dal mi pusu. "Nevieš kde je Lucy ?" opýtala som sa ho s nádejou,že to vie "Neviem kde presne je..ale viem,že je alebo bola s Calumom" povedala a ja som pochopila prečo neprišla "Ahá.." povedala som skleslo. "Prečo si taká smutná ?" spýtal sa ma "Nie som..len povedala,že príde a neprišla" vysvetlila som mu a on prikývol.
Keďže ma chcel Luke dostať do dobrej nálady tak sme išli na zmrzlinu. Čírou náhodou sme sa tam stretli s Lucy a Calumom. Boli strašne zlatý..ale nerozprávali sme sa s nimi iba sme ich videli. A keďže sa mi Lucy nechcela priznať,že chodí s Calumom tak sme sa jej s Lukom rozhodli zavolať. Chvíľu jej to zvonilo a potom to zdvyhla "Prepáč,že som neprišla ale mala som niečo na práci" hneď z nej vypadlo a ja som sa nad tým zasmiala "V pohode..bola som s Lukom" upokojila som ju "A čo vlastne robíš teraz ?" rýchlo som sa jej opýtala "Ehm..teraz som na hoteli a ty ?" povedala no vedela som,že mi klame keďže som ju videla sedieť o pár metrov ďalej "V parku" aj ja som jej zaklamala. "No tak budem končiť ahoj" povedala som keď sa dlhšiu dobu neozývala a zložila.
Na hotel sme prišli okolo večera a ja som išla za Lucy. Zaklopala som a vošla dnu a videla ju ležať za notebookom. "Ahoj" pozdravila som ju a sadla si k nej "Už si späť ?" spýtala sa ako prvé "Hej..inak ty by si mi nechcela niečo povedať ?" opýtala som sa jej a nevyzerala,že by vedela o čom som hovorila. "Čo myslíš ?" zmetene sa na mňa pozrela "Ty a Calum" naznačila som jej a ona vedela o čo ide "Áno chodíme spolu..prepáč,že som ti to nepovedala..a ako o tom vlastne vieš ?" zvedavo sa pýtala. "Videla som vás a boli ste spolu zlatý" usmiala som sa na ňu a ona sa tiež usmiala "Tak ďakujem" začervenala sa. "Nabudúce mi to povedz" povedala som jej..
