*Deň mojich narodenín*
Celú noc som sa prehadzovala a myslela na to,či si niekto spomenie,že mám narodeniny! Konečne 18! Sadla som si a pozrela na hodiny koľko bolo hodín. Bolo 10:00 a ja som bola celkom hladná,chystala som sa postaviť a niekto zaklopal "Ďalej" povedala som a dnu vošla Lucy s raňajkami "Raňajky do postele oslávenkyňa!!" zvrieskla a ja som sa usmievala od ucha k uchu "To si si dala toľkú prácu len kvôli mne ?" opýtala som sa jej. "Urobila som to rada. Len aby ti to chutilo" usmiala sa "Určite mi to chutiť bude" pousmiala som sa a ochutnala omeletu,ktorá bola fakt výborná a o chvíľu som ju mala zjedenú "Chutilo ?" zasmiala sa. "Že sa pýtaš. Bolo to výborné..ďakujem!" odpila som si s pomarančového džúsu,ktorý tak strašne milujem a Lucy určite vedela,že tam nesmel chýbať "Nemáš zač..teraz sa uprav a prezleč! Pôjdeme nakupovať a nie neberiem" zavelila a ja som prikývla "Fajn" vstala som a išla do sprchy.
Keď som vyšla zo sprchy tak som sa namaľovala a premýšlala o tom čo si oblečiem. Rozhodla som sa pre šaty bielej farby nad kolená,ktoré som dostala minulý rok od otca. K tomu som si vzala bie opätky a zlatý náhrdelník s mojim menom. Vzala som zo stola mobil a pozrela či mi niekto nenapísal. Myslela som konkrétne na Luka no napísali mi len rodičia a spolužiaci zo školy (lepšie povedané starej školy). Mala som tušenie,že na mňa zabudol ale potom mi prišlo na úm,že môže ešte spať alebo niečo zariaďuje.
Zišla som dole a videla Lucy ako s niekym telefonuje "S kým voláš ?" opýtala som sa jej a hneď ako ma zbadala povedala "Porozprávame sa neskôr pa" a zložila bolo to divné ale nechala som to tak. "Ideme ?" nervózne som sa opýtala "Áno..veď nebuď taká nedočkavá" zasmiala sa a išli sme.
Boli sme snáď v každom jednom obchode v Paríži. Išli sme do nejakej kaviarne a objednali si kávu. Pobudli sme tam necelú hodinku a Luke sa za celý deň ani neozval a ja som z toho bola celkom sklamaná. "Čo ti je ?" so záujmom sa ma spýtla "Luke..dnes sa mi vôbec neozval a ja mám pocit,že na mňa zabudol." skleslo som jej odpovedala "Neboj..určite nezabudol" uistila ma "Dúfam" neisto som sa usmiala. Lucy sa pozrela na hodiny "Už radšej poďme" zavelila a odišli sme.
Vošli sme do domu,položila som si tašky a zapálila svetlo "Prekvapenie!" vyšlo z chodby plno ľudí na čele s Lukom a mne vyšli slzy radosti. Rozbehla som sa a objala Luka "Prekvapená ?" usmieval sa "Veľmi! Myslela som,že si na mňa zabudol" trochu smutne som mu odpovedala "Na teba by som nikdy nezabudol. To si zapamätaj" povedal a pobozkal ma "Budem si to pamätať" šibalsky som sa usmiala. "Niniška moja! Dnes už máš 18!" pribehla ku mne mama s širokým úsmevom na tvári "Už si veľké dievča! Oh pamätám si ako si v plienkach pobehovala po dome a teraz si už dospelá a bývaš sama" začala mama a Luke sa uškrnul "Mami..môžeš prejsť k veci" milo som jej naznačila,že mi je nepríjemné rozprávať o svojom detstve. "Hneď to bude nechaj ma dopovedať. Tak teda dúfam,že si ešte panna zlatko" pri tejto vete sme sa s Lukom na seba pozreli "Všetko najlepšie" ešte mi popriala mama a do ruky mi dala darček,ktorý som si položila do tašky keďže sa mi nechcel otvárať.
"Tvoja mama nevie,že už nie si panna ?" so smiechom sa ma opýtal keď sme sami stáli pri schodoch. "Nie nevie..a boh vie čo by robila keby to vedela" zasmiala som sa nad predstavou toho čo by robila moja matka "Tak to by som jej to mal povedať" začal zabŕdať "Nie! Prosím len to nerob" začala som no nedal sa odbiť "Chcem vedieť čo by na to povedala" ušknul sa zas "Čo chceš za to aby si jej to nepovedal ?" opýtala som sa a on sa záhadne usmieval. "Možno by stačila aj pusa" usmieval sa "Dobre ale sľúb,že jej to nepovieš!" prikázala som mu "Nepoviem" usmial sa a ja som ho pobozkala. Chcela som sa odtiahnúť no pritisol si ma k sebe bližšie a začal vášnivejšie bozkávať.
"Nina ? Ehm..sorry,že ruším" prišla tam Lucy a hneď sme sa od seba dotiahli "To je v pohode čo potrebuješ ?" s úsmevom som sa jej spýtala "No len to,že máš ísť sfúknuť sviečky ale nebudem ťa rušiť" usmiala sa a chystala sa na odchod "Hneď som tam" zakričala som za ňou. "Kde sme to skončili" chytil ma za boky Luke "Máš pradvu..skončili tak poď" povedala som a ťahala ho za ruku do kuchyne.
Prišli sme tam a všetci stáli okolo stolu kde bola obrovská čokoládová torta. Sfúkla som sviečky "Čo si si želala ?" spýtal sa ma Luke "Nič..mám všetko čo potrebujem" odpovedala som a dala mu pusu sa líce. Zazvonil zvonček a Lucy išla otvoriť. Keď človek,ktorý zvonil vošiel do miestnosti tak som myslela,že ma asi šľahne a vyzerali tak aj ostatný. Pravdu povediac nikto by sa nemal diviť. "Chýbal som vám ?" toto sa spýtal ako prvé "Čo tu chceš?!" vyštekol naňho Luke "Kľud Casanova neprišiel som nikomu ublížiť iba popriať Nine k narodkám" kludne mu odpovedal "Prosím ťa odíď!" poprosila som ho no pokrútil hlavou "Pokiaľ ti nedám darček neodídem" stál si za svojim a tak som pristúpila na jeho názor. Prišla som k nemu a vzala si darček "Už môžeš ísť" ukázala som rukou na dvere "Fajn..nemyslel som,že si taká hrubá a krutá" zvesil hlavu a odišiel. Na malinkú chvílu mi ho prišlo ľúto no keď som si spomenula na to čo mi urobil tak ma tá ľútosť prešla.
Po oslave som si išla lahnúť a prišiel za mňou Luke. Sadol si ku mne "Si v pohode ?" s obavou v hlase sa ma to spýtal "Trošku vyvodená z miery ale inak som v pohode" usmiala som sa. Luke si ku mne lahol a ja som si položila hlavu na jeho hruď. Neskôr ma objal a ja som sa v jeho objatí cítila tak bezpečne,že som aj zaspala.
