Ráno som sa zobudila a vedľa mňa bolo prázdne miesto. Obliekla som si Lukove tričko a išla dole. Už zo schodov som cítila zápach niečoho spáleneho a bola to pravda. V kuchyni stál Luke,na stole boli položené spálene chleby a džús. Vošla som dnu do kuchyne "Dobré ránko" pozdravil a pobozkal ma "Aj tebe" usmiala som sa "Pripravil som pre nás raňajky" pousmial sa a ja som nevedela ako mu povedať,že sa to jesť nedalo "Ehm..ale ja by som si dala radšej cereálie" nútene som sa usmiala a dúfala,že na to skočí "Tak fajn..ja som vedel,že to poserem" povedal si popod nos. "Neposral si to.." pohladila som ho po líci "Ako,že nie ? Veď sa to nedá zjesť" rozčuloval sa "Ale snažil si sa a to sa cení" uistila som ho a on ma pobozkal "Si skvelá vieš to ?" usmial sa "Viem ale to si ty tiež" tiež som sa usmiala. "Ideme teda raňajkovať ?" spýtala som sa,on prikývol a sadol si za svôl.
O chvíľu som nám pripravila cereálie. "Čo máš dnes v pláne ?" opýtala som sa ho keď som dojedla "Som dohodnutý s Calumom a čo ty ?" odpovedal s plnými ústami. Zasmiala som sa "Asi budem s Lucy" odpovedala som a Luke dojedol. "Láska ?" opýtal sa "Ano" odpovedala som "Kedy máš narodeniny ?" zaškeril sa "O týždeň" usmiala som sa "Čo ? Si mi skôr nevedela povedať ?" zasmial sa "Mal si sa skôr informovať" uškrnula som sa a on ma pobozkal. V tom do domu vošla Lucy a keď som ju videla zhrozila som sa. Mala rozmazaný make-up a stále plakala,tak som k nej hneď pribehla a objala ju "Čo sa stalo ?" hneď som sa jej spýtala a ona sa odtiahla a utekala do svojej izby.
"Asi by som mal ísť" poznamemal Luke "Bez trička ísť nemôžeš" zlomiselne som sa usmiala "Tak mi ho daj" chystal sa ho vyzliecť "Alee.." začala som no zamračil sa "Fajn!" vyzliekla som si ho a dala mu ho. "Ďakujem láska" pobozkal ma a odišiel.
Bola som si obliecť tričko a hneď išla do Lucynej izby. Vošla som do nej a videla ju uplakanú ležať v posteli. "Čo sa stalo ?" sadla som si k nej a ona sa posadila a len na mňa pozerala "Ide o Caluma ?" znova som sa spýtala a ona prikývla "Čo spravil ?" položila som jej ďalšiu otázku a dúfala,že mi to povie. "On..on sa vyspal s..s Lilly!!" vykoktala zo seba a znovu sa rozplakala. Pevne som ju objala "Je to hajzel! A Lilly čupka" vyšlo zo mňa a Lucy sa na mňa s údivom pozrela "Odkedy nadávaš ?" spýtala sa "Len v nutných prípadoch" zasmiali sme sa. "Myslíš,že si za to môžem sama ?" šepla a ja som pokrútila hlavou "Ty za to v žiadnom prípade nemôžeš!" uistila som ju a ona sa usmiala "Ďakujem,že stojíš pri mne" pousmiala som sa "Od toho tu kamarádky sú" dopovedala som a Lucy ma objala.
Chvíľu sme sa rozprávali a zazvonil zvonček "Idem otvoriť" usmiala som sa a išla dole. Otvorila som a za dverami stál Calum "Ako sa opovažuješ sem príjsť po tom čo si spravil Lucy ?!" skríkla som "Nieje to tak..bol som opitý..nevedel som čo robím" zúfalo vysvetloval "Alkohol ťa neospravedlňuje! Nemal si piť. Čau!" chcela som zatvoriť no strčil tam nohu "Nechaj ma nech sa s ňou porozprávam" prosíkal "Nie! Je na dne a to len kvôli tebe takže vypadni!" prikázala som mu a on sa otočil a odišiel.
Prišla som naspäť do Lucynej izby. "Kto to bol ?" spýtala sa "Calum.." úprimne som odpovedala "Dúfam,že si ho poslala preč" povedala a ja som prikývla. "Čo chcel ?" spýtala sa "Chcel sa s tebou rozprávať..a trepal niečo o tom,že bol opitý a nevedel čo robí" odpovedala som jej "Vážne ? Tak to je o niečom inom!" zotrela si slzy. "Akože o niečom inom ?" nechápavo som na ňu pozerala "Nepodviedol by ma keby nebol opitý..ale vtedy bol a to znamená,že ma v podstate nepodviedol" vysvetlovala mi a ja som myslela,že sa asi zbláznila "Tebe hrabká ? Nevera ako nevera..a nemôžeš vedieť či bol alebo nebol opitý!" vysvetlila som jej a ona zase zosmutnela "Asi máš pravdu" uznala "Jasné,že mám" usmiala som sa.
