Ophélia - Tajomstvá osudu┃HP FF┃

Meghan a Daphné

Dvaja teenageri sa premiestnili do uličky v Londýne, ktorá mala byť blízko obydlia Meghan, starej priateľky Vivian, ktorú nikdy nespomínala, ale vedela, že so všetkými problémami sa na túto ženu môže obrátiť. Hneď, ako dopadli na zem si stále šokovaný Remus sadol medzi koše, ktoré boli to najzaujímavejšie na tomto mieste. Slzy padali po jeho zjazvenej tvári a všetky slová, ktoré by mohol povedať sa mu zasekli v hrdle. 

"A ty si hovorila, že našich otcov nemôžem porovnávať," zasmial sa smutne medzi vzlykmi po chvíľke Remus, "Čo budeme robiť?"

"Meghan." povedala krátko Lia a stále si prehrávala v hlave situáciu, ktorá sa stala iba pred pár minútami.

"To je tá milá žena, ktorá ti kedysi dala toho škrečka a tvoj otec ho utopil?" spýtal sa s nadvihnutým obočím a snažil sa ešte ukľudniť.

"Presne tá," prikývla hlavou na súhlas, "Býva v niečom, čo má divnú žltkastú tehlu. Mala som tu prísť, keď sa niečo stane. Moja milovaná mamička asi zabudla, že som slepá."

"To je super. Je tu iba okolo sedem miliónov ľudí...To pôjde rýchlo!" prebudila sa Remusova sarkastická stránka, ktorú ste dokázali aktivovať v akejkoľvek situácii. V smrteľnom nebezpečenstve, pred splnom, keď si necítil ani vlastné nohy, na skúškach, pri rozhovore s Dumbledorom, na pohrebe,...

"Tak by sme mali začať.." prekvapene povedal Remus, keď videl, že štvrtina domov na ulici odpovedá popisu od Ophélie.

-

Po polhodinke konečne našli na zvončeku meno niekoho, kto sa volá Meghan Lewis. Ani by ste neuverili, že tam bývalo asi šesť žien s rovnakým menom. Kto mal vedieť, že je tu milión menovkýň ich rodinnej známej?

"Prosím? Tu Meghan Lewisová," ozval sa pomerne hrubý ženský hlas z malého reproduktora na stene.

Ophélia, ktorá bola skutočne zmätená z pôvodu zvuku sa predstavila: "Dobrý deň. Ja som Ophélia Lambert a som tu aj s mojim kamarátom... Moja mama, Vivian Black, povedala, že sa u vás môžem zastaviť, ak vám to vadí môžem odís-"

"V poriadku, pošlem vám Daphné," prerušila ju tá žena a veľmi rýchlo sa aj otvorili dvere, v ktorých stálo dievča asi v ich veku. Jej tmavé vlasy, ktoré si asi vyrovnávala žehličkou padali niekde nad jej pás. Tmavá pokožka sa krásne vyfarbovala vo svetle a ona sa doširoka usmiala, čím odhalila krásne biele zuby so strojčekom.

"Ahoj!" vtiahla ich do vnútra a začala rozprávať neskutočne rýchlo, "A ty si Lupin! Videla som ťa na Rokforte! Poznáš sa s mojou kamarátkou Mandy! Chodili ste spolu na staroveké runy! Ty mi niekoho pripomínaš... Nestretli sme sa niekedy?"

Ophélia, ktorá ešte spracovávala, čo povedala pochopila, že sa asi pýta jej: "Ophélia Lambert. Bola som tu keď som mala asi... deväť?"

"No jasné!" zasmiala sa a otvorila dvere, "Vitajte u nás." Dvere viedli do celkom malého a veľmi farebného bytu. Na každom voľnom mieste boli kvety v kvetináčoch úplne všetkých tvarov, ktoré by ste si mohli predstaviť. Niektoré z nich dokonca viseli zo stropu. Na stenách boli plagáty a svetielka. Ak by ste sa pozreli na toto miesto, tak by ste si mysleli, že tu býva partička mladých ľudí. Bolo tam veľa kníh, ktoré boli natlačené na akomkoľvek voľnom mieste. Vankúše, ale aj stoličky a dvierka od kuchynskej linky boli každé inej farby. Nemohli chýbať akékoľvek veštiace prostriedky - čarovné gule, karty, pestrofarebné žiarivé kamene a predmety, ktoré ani jeden z nich nevedel identifikovať. Bol tam aj gramofón, z ktorého práve znela ABBA, konkrétne pesnička Fernando. Pod ich nohami boli huňaté koberce, ktoré sa navzájom prekrývali. V rohu boli plátna, farby a maliarsky stojan, na ktorom sa vynímala rozpracovaná maľba, ktorá zobrazovala akoby vesmír, v ktorom stála žena a vyzerala, že sa trápi a volá o pomoc. Toto bola jediná vec štýlovo nehodiaca sa do bytu. Na sedačke a priamo pod oknom, aby na ňu dopadalo slnko sedela mačka. Bola oranžová s čiernymi fľakmi a veľkými zelenými očami. Práve si užívala hladenie staršou ženou. Ophélia nevedela prečo, ale toto miesto pre ňu už teraz bolo útulnejšie ako jej vlastný dom. Černoška, ktorá hladila mačku mala afro vlasy a veľké náušnice. Voľné šaty boli dosť neprimerané Londýnskemu počasiu. 

Usmiala sa, keď si všimla, že vošli: "Vitajte! Tvoja mama mi povedala, že asi prídete obaja. Máme pre vás prichystanú izbu, tento byt je zväčšený kúzlom, čiže je tu dosť miesta."

"Ďakujeme, ani neviem, čo by sme bez vás robili," poďakovala jej.

"Ukážem vám náš byt!" natešene vyhŕkla Daphné a zase sa niekde rozbehla. Asi bola nadopovaná kofeínom.

Slová: 727

Na inšpiráciu pre Meghan som použila jednu moju.... známu.