Ophélia - Tajomstvá osudu┃HP FF┃

Regulus ju pozná

Ophélia takmer zabudla, aké vzťahy má Sirius so svojou rodinou. Od Eridana si pamätala, že ho vypálil z rodokmeňa, ktorý je pre rodinu Blackovcov skôr rodokruh, keďže Eridanus  je bratranec Siriusovej matky aj otca. S čistokrvnou elitou sa stretával iba Eridanus, ale vedela, že Sirius bol pre rodinu veľkým sklamaním. Prvorodený syn, ktorý sa dostal do Chrabromilu a priatelil sa s údajnými krvezrádcami. Mohla byť rada, že ona nebola prvorodený syn a nikto ju neriešil. Bolo logické, že po tom všetkom, čo mu urobili, nevychádzal s rodičmi, ale myslela si, že s bratom sa aspoň znášajú. Regulusa nepoznala. Vedela, že je vo Fénixovom ráde a že tam priviedol Daphné spolu s ostatnými spolubývajúcimi. Zdalo sa jej, že ho stretla na začiatku roka vo vlaku, ale veľa toho nenahovoril. Netušila, prečo by mal práve on vedieť niečo o Helen Duval. Slizolinskú klubovňu zázrakom našla, ale dnu sa, samozrejme, dostať nevedela. Sadla by si na zem, ale aj s tou ľahkou sukňou, čo mala na sebe, by bola kamenná podlaha stále studená. Našťastie sa našlo akési dievča s menom Emmeline Vancová, ktoré jej rado zavolalo Regulusa. Hodnú chvíľu tam iba ticho stáli a pozerali sa na seba (skôr Regulus sa pozeral). Komickej situácii nepomáhalo to, že bol tak o hlavu nižší. Bolo až strašidelné, ako sa na seba všetci Blackovci podobali a ako ich gény neboli zmutované. Vyzeral takmer rovnako ako Sirius, ale určite nebol taký opálený, mal kratšie vlasy, chýbali mu náušnice a tá povestná linka.

"Čo potrebujete?" spýtal sa.

"Tvoj brat-"

"Nemám brata," opravil ju.

Prekvapivo zažmurkala mihalnicami: " Eh... Jasné. Tak Sirius Black hovoril, že by si mi mohol pomôcť."

"O akú pomoc ide?" zvedavo sa spýtal pripravený rýchlo sa otočiť a odísť.

"Vraj by si mi mal pomôcť s hľadaním jednej učiteľky z Beauxbatons."

"Nemyslím si, ale skús."

"Má čierne vlasy, za opaskom nosieva dýku. Strieľa z luku a v roku devaťdesiatpäť učila staroveké runy. Podľa všetkého by nemala vôbec existovať a používala meno Helen Duval."

"Helen Duval?" prekvapene sa na ňu pozrel, "A po tom roku? Čo sa s ňou stalo?"

"Zmizla. Nikto ju odvtedy nevidel."

"Myslím si, že viem kto to je, ale... Poviem ti to krátko. Mala by to byť Hydra Blacková. Sestra Eridana Blacka, tvoja teta z otcovej strany."

-

 Rodina Blackovcov bola rozsiahla, čo znamenalo množstvá rodinných návštev. Keď sa celý rod pridal k Temnému Pánovi, tak sa návštevy zo strategických dôvodov znásobili. Orion a Walburga sa rozhodli jeden sychravý jesenný deň navštíviť svoju tetu a strýka, Arctura a Melaniu, aby im pogratulovali ku kúpe nového sídla. Kreacher, domáci škriatok, kráčal za nimi a niesol vzácny dar, drahú vázu. Malý Regulus obdivoval tie pávy, ktoré sa pásli blízko od vstupnej brány. Niečo také by si mohol dovoliť iba neskutočne bohatý človek. Nahlas by to nepriznal, ale dom sa mu zdal krajší a veľkolepejší ako ten ich. Vystretý kráčal vedľa rodičov. Pred domom ich vítali dvaja strašidelní starí ľudia. Ani jeden z nich nevyzeral akokoľvek sympaticky. Vedľa nich ale stáli ešte dvaja mladší ľudia. Muž, ktorý vyzeral akosi nahnevane a žena, ktorá sa asi ako jediná v celej rodine okrem Andromedy niekedy usmievala.

"Dobrý deň," pozdravila ich Melania s grimasou, ktorá asi mala byť vrúcnym úsmevom, "Vitajte v našom skromnom príbytku."

"Ďakujeme. Je to tu nádherné," povedal otec, ktorý si však podľa výrazu tváre myslel svoje, "Prijmite prosím náš dar."

Krecher si z chrbta opatrne vázu zložil a domáci po ňu ihneď poslali svojho škriatka. Žiadnu vďaku počuť nebolo, čo bolo zvláštne, keďže rod si neskutočne zakladal na slušnosti. Regulus dokázal prežiť návštevy, ale teraz tam nebol Sirius. Raz sa akosi dostali k muklovskému časopisu o pokazených plastických operáciám. Nevedel, čo plastická operácia je, ale presne tak vyzerala Melania. Navyše sa mu zdalo, že ten mladší muž s bradou na neho akosi nenávistne zízal. Keby tam bol jeho starší brat, tak by sa s ním mohol aspoň rozprávať.

"Walburga, drahá," oslovila ju ta prekvapivo milá žena, ale oslovenie drahá sa k Walburge nehodilo, "Môžem sa opýtať, kde je váš druhý syn?"

"Hovoríte o Siriusovi, milá Hydra? Je na Rokforte, práve začal prvý ročník."

"Samozrejme, to som nevedela. Tuto Eridanus má dcéru v jeho veku," ukázala na brata, "Práve začala chodiť na Beauxbatons. Nebude vám vadiť, keď si na krátku chvíľu požičiam tuto... Regulusa? Potrebujete predsa len riešiť veci, pri ktorých by dieťa bolo príťažou."

"Samozrejme," prikývla Walburga po očnom rozhovore s Orionom.

"Zober chlapca do záhrady," zachrapčal prefajčeným hlasom Arcturus, "Poďte, nebudeme predsa stáť tuto vonku celý deň. Musím vám ukázať našu krásnu čajovňu."

-

Tá žena mohla mať okolo dvadsiatky, ale po rozsiahlej záhrade si len tak poskakovala ku majestátnej fontáne. Aj keď bola jeseň, tak kvety boli asi kúzlom stále jasné ako v lete. Bol si istý, že jeho matka by niečo také určite nikdy nerobila. Navyše ani nemala reprezentatívny účes, ale pod uši krátke vrabčie hniezdo. Len tak si ľahla na okraj fontány, akoby sa to patrilo.

"Voláš sa Regulus po najjasnejšej hviezde v súhvezdí Lev. To je krásne."

"Ako sa voláte vy?" hanblivo sa jej spýtal.

"Hydra po najväčšom súhvezdí na nebesiach."

"To je veľmi pe-" chcel ju tiež pochváliť.

"Ale mne sa nepáči," skočila mu do reči a priznala.

"Prečo nie?" prekvapene sa jej spýtal, "Aké meno môže byť krajšie ako to podľa našej tradície."

"Mne by sa páčilo niečo ako Henrietta? Nie! Helen. Helen Duval by bolo krásne meno."

"Ale to nie je žiadny rod a ani..."

"Ja viem, ale tá obyčajnosť je krásna. Za rok ideš na Rokfort. Čo rád robíš?"

"Myslím, že transfigurácia bude naozaj zábavná."

"To určite bude. Ja som bola najlepšia v starovekých runách. Je to výnimočný predmet. Nedocenený, ale veľmi krásny. Och!" z ničoho nič zhíkla, "Strieľal si niekedy z luku alebo bojoval dýkou?"

"Nie, nič také som nerobil."

"Nechceš si niečo z toho skúsiť? Aspoň tú lukostreľbu, tá je menej nebezpečná."

"Vy viete strieľať z luku?" prekvapene sa opýtal, "Ste... žena."

"Ja viem," zasmiala sa, "Baví ma to, ale je pravda, že môj luk bude vyšší ako ty."

"Chcel som sa ešte niečo spýtať, ale neviem či by to bolo vhodné."

"Pýtaj sa," povzbudila ho, "Kľudne sa pýtaj."

"Máte manžela či deti?"

Na chvíľku zosmutnela: "Nemám. Skoro som mala, ale to je jedno. Mali by sme ísť do vnútra. Už to určite majú prebraté."

Slová: 1001