Mafia v krvi

35.

Takže toto ti robil celé detstvo? Pre toto si ušla? Ako to, že nemáš jazvy? Ako je možné, že sa ho nebojíš?" chrlil toľko otázok a ja som nevedela či mu budem schopná odpovedať bez sĺz.

Melanin pohľad:

,,Naozaj chceš počuť celý môj príbeh Kyle?" spýtam sa ho. ,,Áno" odpovedal mi rozhodne. Naozaj neviem či mu to mám všetko hovoriť. Predsa len ho nemám rada, ale ak to chce tak veľmi vedieť. Nech zistí aký je otec zbabelec. 

,,Fajn. Áno robil mi to skoro celé moje detstvo, no do mojich 7-tich som bola naozaj šťastná. Ja som bola takpovediac neplánovaná aj keď matka chcela ďalšie dieťa, no otec zrovna nie. Mal plno práce s Aronom a jeho prácou. Nikdy som nevedela ako pracuje alebo kde je zamestnaný, no teraz to už viem. (jupí) Neviem síce čo sa presne vtedy stalo, no jednoducho raz sa vrátil domov a bol ako vymenený. Už to viac nebol ten láskavý otec, bolo to monštrum. Monštrum, ktoré bolo samo bezmocné a bálo sa aj jemného vetra, no zato monštrum posadnuté ubližovaním. A tak nejak to miesto sa stalo mojím domovom. Za všetko začal viniť mňa. Bolo to peklo. No postupne otcovi prestávali stačiť modriny a od mojich 9-tich to začalo byť h-hrozné, akože naozaj hrozné. Svojich ľudí p-poslal týrať ma a on sa na to díval. Používali nože a neskôr aj h-horúce t-tyče. V 13-tich som už z toho bola taká vyčerpaná, že som viac nerevala. Čím viac som naňho prázdno hľadela, tým viac mi chcel u-u-ublížiť. V škole sa na mňa všetci dívali a nikto s tým nič nespravil. Našla som sa v čiernej farbe. Čierne ruže boli moja útecha. Neviem prečo to všetko robil, nikdy...nikdy mi to nikto nepovedal. Potom som sa proste rozhodla utiecť, už som to viac nezvládala a aj sa mi to podarilo. Utiekla som a našiel ma Jeremy, stali sa z nás kamaráti a vzal si ma ku sebe. Bol...bol ako môj brat ktorým Aron nikdy nebol. Pomohol mi sa zo všetkého zotaviť a neskôr som sa spoznala s Norou " porozprávala som mu to celé, ale ako som predpokladala, bez sĺz sa to neobišlo. 

Tie  spomienky boli tak ubíjajúce. Kyle ma pozorne počúval celú dobu. Díval sa na mňa a potom. Zrazu ma z ničoho nič objal. Prestala som plakať už dávno, v očiach som mala rovnakú prázdnotu ako pred 5-timi rokmi. Objatie som mu z počiatku neopätovala, ale po chvíli som zistila, že to bolo to jediné čo som v posledných dňoch potrebovala. Pevne som si obmotala ruky okolo jeho pása a čo najpevnejšie ho stisla. ,,Ale prečo tvoja mama alebo brat nič nespravili? A tie jazvy? Kde sú?" spýtal sa aj keď videl, že som na pokraji zrútenia. ,,Matka bola vždy na jeho strane dokonca niekedy robila prácu zaňho. A Aron, ten sa otca bojí, takže mi nikdy nepomohol. Vlastne raz sa snažil, ale potom čo to otec zistil mu dal nejaký elektrošok alebo čo a už sa viac nesnažil, pritom to bolo nič oproti tomu čo som zažívala ja. Vravel ako ma má rád a ako mu na mne záleží, ale vždy mlčal a pozeral sa na to ako trpím. A jazvy? Spolu s Norou som navštívila mnoho laserových operácií, vďaka ktorým mi nezostali žiadne jazvy. Teda až na... To je jedno" odpovedala som mu, ale on nemohol vedieť aké je to pre mňa bolestivé. Nepovedala som mu jednu vec, ale ja mu ju povedať nemusím a ani nechcem. Môže byť rád že som mu vôbec niečo povedala. Je pravda, že som mu to možno trošku chcela povedať? Ja neviem. 

Zrazu sa dvere rozvalili a dovnútra popadali chalani. To nemyslíte vážne! Oni celú dobu počúvali za dverami. Pery som pevne tisla ku sebe, len aby som sa nezačala smiať. Ale akonáhle som uvidela Kylov naštvaný pohľad, začala som sa dusiť smiechom. Síce som pred chvíľou bola vážne stratená a smutná, práve teraz som bola celkom v pohode. Nechápem naozaj svojim pocitom, no vlievalo sa do mňa šťastie aj keď som nechcela.

Nová časť je tu! Dúfam, že sa vám bude páčiť a užijete si ju rovnako ako ja pri jej písaní. Táto časť ma veľmi bavila a je to opäť také okienko do Melaninej minulosti.:) Za každú hviezdičku či koment som nesmierne šťastná:)

Vaša Aness♥