Mafia v krvi

28.

,,Ooo a ďakujem za kompliment" žmurknem naňho. To už sme sa ale my pobrali do auta do ktorého som si spokojne sadla. Všetci ma opäť vychválili a zároveň boli celkom prekvapený. Hm musím povedať že toto celé má jednu výhodu, a to že nemusím chodiť do tej otrasnej školy. Oprela som si hlavu o chladné sklo okna a ani neviem ako, zaspala som. 

Melanin pohľad:

Zobudila som sa na hrozne hlasný krik. ,,Kurva ako to že si ju vzal von a ešte k tomu bez toho aby som o tom vedel!" skričal Kyle. Ja som stále sedela v aute, zatiaľ čo Kyle vrieskal na Toma. ,,Bože prepáč, ale ako vidíš neušla! Okrem toho aspoň sa tu nemusí cítiť ako v klietke" obhajoval ma Tom. Vyjdem z auta a mierim si to ku nim. ,,Arghh" zavrčí Kyle keď ma uvidí, silno ma chytí za zápästie na čo syknem a už ma ťahá nevedno kam. Pozriem sa na Toma no ten sa na mňa iba ospravedlňujúco pozrie. Zápästie mi stlačí ešte silnejšie a ja zaaukám. Pozrie sa na moje zápästie a na chvíľu zastaví, no o pár sekúnd opäť pokračuje v ceste. Je si ten imbecil vôbec vedomý že za to môže on? Achh ako by som bola teraz rada s Jeremym a Norou. Pozerali by sme nejaký film, ohadzovali sa pukancami a mali úplne normálny večer. 

Hodil ma do izby a zavrel za nami. ,,Kurva čo si myslíš že robíš? Dovolil som ti snáď odísť? Alebo si chcela ujsť?" sypal na mňa jednu otázku za druhov. ,,Čo prosím?! Tak za prvé išla som s tvojimi kamarátmi keby som chcela taaak veľmi ujsť tak by som tu už nebola" zhúknem naňho. Už ma vážne sere čo si on akože o sebe myslí? Nikto na mňa vrieskať nebude! ,,Boha zapamätaj si jedno! Ty sa už odtiaľto nikdy nepohneš! Budeš rada ak ťa zoberiem ja sám von! Vieš čo rovno môžme navštíviť tvoju kamarátku" povedal a už ma chcel znova vziať za ruku ale odstrčila som ho. ,,Pojebaný kokot! Ja som nič nespravila a nedotýkaj sa ma! Nory sa ani nedotkneš! Nebudem robiť ako ty pískaš!" rozkričala som sa. Strelil mi. On mi vážne jednu strelil! Chytil ma pod krk a povedal: ,,Tak teraz ma dobre počúvaj! Ty si MOJA! A budeš robiť presne čo ti poviem!" pustil ma lebo mu zrovna začal zvoniť telefón. Ani som sa nenazdala a už trieskal dverami. 

Skĺzla som sa k zemi a lapala som po dychu. Totálny kretén! Ja nie som jeho! Nie som nikoho! Neznášam ho! Neznášam celú moju rodinu. Celá táto fraška je k hovnu. Spustili sa mi opäť slzy. Za posledné dni som naplakala viac ako za celý život. Od mojich 13-tich som neplakala. Nikdy. Až do teraz. Bože kam som sa to dostala. Som aj ja mafián? Som vrah? Som tá odsúdená? Čo som pre kristove rany spravila že sa mi toto deje. Stočila som sa viac do klbka a nechala slzám nech si razia cestu po mojej tvári. Neviem ako dlho tu takto ležím. Hodinu, dve, tri. Možno aj viac. Od únavy a bolesti ktorá mi pulzovala v hlave od toľkého plaču som zaspala. 

Ráno som sa zobudila s dosť blbou náladou a očakávaním že budem celá dolámaná. No nestalo sa tak. Ležala som v posteli a vedľa mňa spokojne odfukoval Kyle. Nepamätám si že by som zaspala v posteli, asi ma preniesol Kyle. Kto iný že? Duch svätý, och áno na toho som skoro zabudla. Cs mohol by sa rozhodnúť či chce byť milý dobrák alebo hrozný človek. Zrazu sa pohol. Radšej som si ľahla na kraj postele. Kyle sa prudko postavil no nato hneď sykol a naspäť si ľahol. Až teraz som si všimla že jeho rameno bolo celé od krvi. Asi sa mu potrhali stehy keď ma prenášal na posteľ. Ale akožeee je to jeho vina! Začala sa mu z toho valiť nová krv. Ach božee! Stoj pri mne! Budem sa tváriť že stále spím a vyserem sa na neho, nech si s tým robí čo chce. Nie som JEHO slúžka ani nič podobné. Nečakane zaklial až som sa trhla. Super a môj plán zlyhal. Teraz sa už nemôžem tváriť že spím. Nahlas som si povzdychla a šla som do kúpeľne. Z lekárničky som vybrala ihlu a lekársku niť. Vrátila som sa a sadla si ku Kyleovi. Pomaly som mu vzala ruku a položila som mu ju na moje nohy. Pozeral sa na mňa priam šokovane. Asi nechápal prečo to robím. Vlastne ani ja nechápem. Prečo mu pomáham, nemá to význam. Je to totálny kretén. Stratila som rozum. Čo to vôbec robím? Achh už sa nevyznám ani sama v sebe. No nemohla som teraz len tak odísť a povedať mu: ,,no tak si to zaši sám no". Pustila som sa do toho. Dobre povedzme si na rovinu. Nebola som najjemnejšia, ale keď on si tú bolesť zaslúžil! Jeho svaly sa napínali pri každom náznaku bolesti. Silno zovieral sánku a päste.  No zrazu keď som bola niekde v strede a zároveň na naj bolestivejšej časti silno mi stlačil stehno. Vyľakane som na neho pozrela, no on mal oči zavreté. Nechala som to tak a pokračovala. Za pár minút som to mala celé hotové a konečne som mohla vypadnúť z jeho blízkosti. No...tak nejak sa to proste nedalo. On mal stále ruku na mojom stehne. Chcela som mu ju dať preč, myslela som že proste nemôže moc s ňou hýbať ale on ma naspäť stiahol. ,,Ďakujem" povedal. Nadvihla som obočie a pozerala sa všade možne len nie naňho. ,,Ja..mrzí ma to...prepáč" ešte dodal po nejakej dobre čo sme boli obaja ticho. Počkať! Čo to práve povedal? Ja neverím! On sa ospravedlnil. Pre boha! Nemá horúčku?

Prinášam vám novú kapitoluu:) Tentokrát je trošku dlhšia a zase o niečo zaujímavejšia. Dúfam že sa vám bude teda páčiť. Ako zatiaľ vidíte ich vzťah?

Vaša Aness♥