Mafia v krvi

63.

Rovnako ako na mojej hlave, bola koruna pýchou aj na tej Kyleovej. A tak ako tieto koruny boli stvorené jedna pre druhú, sme aj my s Kyleom dokonalá skladačka, ktorá by bola bez toho druhého neúplná.

Melanin pohľad:

Z môjho pohodlného spánku ma prebudil dotyk na chrbte. Na mojom nahom chrbte. Razom som otvorila oči. Dopekla! V sekunde sa mi začali tlačiť do mozgu spomienky zo včerajška. Takmer všetci boli opití, alebo minimálne pripití. Medzi nich som patrila aj ja s Kyleom. Hostia v sále sa výborne bavili a oslavovali. 

A čo sa stalo po tom čo sme prišli domov? Áno správne! Vyspali sme sa spolu. Ježiši kriste. Bolo to tak vášnivé a dokonalé. Sama neviem ako k tomu vlastne došlo. Proste sme vtrhli do izby a naše jemné bozky sa premenili na dravé a nenásitné. S každým jeho ďalším vniknutím sa moja láska k nemu prehlbovala. 

Otočila som sa k nemu a usmiala sa. Moje obavy sa zmenili na príjemne rozlievajúce sa pocity na mojom hrudníku. 

,,Dobré ránko" pošepkal stále rozospatým hlasom. ,,Dobré" odpovedala som mu. Pod náporom jeho priameho pohľadu mi stúpala červeň do líc. Schovala som si tvár do dlaní a priblblo sa usmievala. Ach bože! To je tak trápne.

,,Ale no tak láska. Prestaň s tým" s úškrnom do mňa zabáral svoje oči. Ešte viac som sa schovala a zakutrala do perín.

,,Si prekrásna" odtiahol mi ruky z tváre a pobozkal ma. Prehodil sa nado mňa. Bola som v pasci, jeho ruky sa týčili vedľa mojej hlavy. Pritiahla som si ho do ďalšieho bozku. Nemohla som viac vydržať bez tých jeho mäkkých pier. Natlačil sa na mňa ešte viac. Celkom som zabudla na fakt, že som bola nahá. Tak isto ako on. Prehodená bola cez nás iba tenká látka periny. Z nejakého neznámeho dôvodu som sa nehanbila. Práve naopak. Jeho pohľad som si vychutnávala. Zatvorila som oči a nechala ho, aby som sa vďaka nemu stratila v súznení jeho dotykov.

,,Milujem tvoje telo..." pošepkal mi pri uchu. ,,Milujem tvoj hlas..." prešiel mi nosom popri sánke. ,,Milujem tvoju osobnosť..." zahryzol mi do krku. ,,Milujem ťa" vlepil mi bozk na pery. Prekvapene som otvorila oči. Ešte nikdy mi to nepovedal. ,,Aj ja ťa milujem" pošepkala som. 

Ešte hodnú chvíľu sme si užívali prítomnosť toho druhého. Prechádzal mi dlaňami po bokoch a stehnách. 

,,Kyle-" niekto vtrhol do izby. ,,HEJ!" skríkol Kyle a nalepil na nás prikrývku. Zakrýval ma svojim vlastným telom. Och kriste! Nikdy som sa necítila viac zahanbene. NIKDY!!!! Krčila som sa pod Kyleom najviac ako sa dalo.

,,P-p-prepáčte...nechcel som prerušiť tieto vaše radovánky" pochechtol si Derek pod nosom. Kyle sa natiahol po vankúš, no po tom čo ho hodil, dopadol na už zatvorené dvere. Derek sa síce vyparil, no moja hanba túto činnosť akosi odmietala. 

Tento nenormálny chlap nado mnou si zaboril hlavu do môjho krku a začal sa potichu smiať. Nežartujem. Naozaj sa tento idiot, ktorého nanešťastie a možno šťastie milujem, (to sa ešte rozhodnem) začal smiať.  

Buchla som ho do pleca a po menšom boji s jeho ťažkým telom som odpochodovala do kúpeľne. ,,Ale no tak láska!" so smiechom na mňa zakričal.

To nechápe aké ponižujúce to je?! Veď to je hotová katastrofa! Ako sa mám tomu egoistickému debilovi menom Derek po tomto všetkom pozrieť do očí? Ach, dopekla s ním! Pozrela som sa do zrkadla a zistila, že možno do toho pekla pôjdem s ním aj dobrovoľne. Moje vlasy odstávali na všetky strany a ešte včera dokonalý make-up sa zmenil na jednu divne vyzerajúcu machuľu. 

No aj napriek tomu, že som vyzerala hrozne, moje oči žiarili ako nikdy predtým. Bola som dokonalo šťastná. A tak sa môj hnev vytratil a vystriedala ho radosť. Pozrela som na svoju ľavú ruku. Prsteň na mojom prstenníku sa týčil s dosť možným diamantom na vrchu. 

Umyla som sa a natiahla na seba Kyleov čierny župan. To jediné oblečenie, ktoré sa nachádzalo v malej miestnosti. No...malej ako malej. Kyle si potrpel na luxus. Čo si budeme klamať.

Veľmi rýchlo som sa dala do poriadku a s novým sebavedomým vyšla napriek manželovým očiam. 

Z kúpeľne som síce sebavedomo vyšla, no okamžite ako som natrafila na tie jeho krásne oči, hanba sa tak nejako navrátila. 

Je možné, že by som svoju vieru v seba samú precenila? Hneď vám odpoviem na moju otázku. Áno, presne tak! Poriadne som sa prepočítala. 

Kyle sa  uškrnul a šibalsky si olizol spodnú peru. Dvoma dlhými krokmi bol u mňa a už ma stískal v náručí. ,,Hmm myslím, že sa ti môj župan hodí viac než mne," zapriadne mi pri sánke. ,,Ale bez neho sa mi aj tak páčiš viac" pritiahol si ma do sladkého bozku. Aj napriek tomu, že mi líca horeli zahanbením ešte viac než ráno, som mu bozk opätovala. Lepila som sa naňho viac ako žuvačka na topánku. ,,Poobede ťa niekam vezmem" žmurkol na mňa.

Po pár ďalších nekonečne dlhých-a predsa stále krátkych-bozkoch sa naše cesty rozišli. Kyle odišiel pracovať a ja som išla tiež robiť veľmi dôležitú prácu. Dobre tak fajn, zostala som v izbe. A svoj čas som trávila ležaním na posteli a premýšľaním nad všetkým čo sa poslednú dobu udialo. Taktiež som si písala s mojimi priateľmi, ktorý ako som zistila bývajú v neďalekom hoteli. Presne ako som dúfala, určite ich budem stretávať. Snáď.

Z môjho nič nerobenia ma vyrušil Luke, ktorý zdá sa nevie klopať ako nikto v tomto baráku. 

,,Melanie. Tieto dokumenty musíš dnes vypracovať a podpísať" vylial na mňa len tak - bez pozdravu. Nechápem ako si to môže len tak dovoliť. Pche. JA som tu kráľovná. Smiech sa mi vydral pomedzi pery a nie a nie ustať. Avšak môj smiech rýchlo pominul ako som narazila na Lukeovu vážnu tvár. Vždy sa smial. 

,,Aké dokumenty?" spýtala som sa s miernymi obavami. 

,,Je to pár papierov ohľadom menšej mafiánskej rodiny na severe. Majú už dlhoročný spor s mafiou na juhu. Vraj im niekto ukradol peniaze a množstvo tovaru. Samozrejme je nad slnko jasné koho obvinili. Tento spor ako kráľovská rodina musíte vyriešiť. Už trvá príliš dlho a zjavne si to nevedia vyriešiť sami. Má to príliš veľké následky v spoločnosti"objasňoval mi situáciu, no ja som to tak nejak nedokázala spracovať. V mysli som sa stále vracala ku včerajšej noci a dnešnému ránu. Ku jeho napĺňajúcim dotykom a bozkom. K jeho teplej pokožke a ešte horúcejším dlaniam. 

,,E-ehm" Luke si opäť vynútil moju pozornosť.

,,Uh...ehm...no a čo s tým mám akože robiť ja?" spýtam sa ho otvorene. 

,,Musíš to vyriešiť, Mel." vravel akoby to bolo očividné. A možno aj bolo, ale môj mozog zdá sa, odmietal pracovať. Prečo to nemôže vyriešiť Kyle? Veď ja tomuto absolútne nerozumiem. Ako mám asi pomôcť vrahovi s tým, že mu niekto ukradol koks? Nemalo by sa pomáhať chudobným a tým čo pomoc potrebujú? 

,,Kyle rieši ťažšie prípady...vraždy...napadnutia" odpovedal. Zjavne mi čítal myšlienky. Určite to je nejaký voodoo alebo čarodejník. Ahm, rozhodne!

,,Tak fajn, ale čo mám s tým robiť?" s prosbou v očiach som naňho upriamila moje modré oči. Napokon som ho presvedčila a aj napriek nedostatku jeho času mi s touto namáhavou úlohou pomohol. Predsa len, je to moja prvá úloha. 

Šťastné a Veselé Vianoce vám prajem! Dúfam, že sa vám kapitola bude páčiť a spraví vám radosť. Snáď mi alexshawtylady odpustíš, že nie je vianočná kapitola. Som naozaj veľmi vďačná za každý hlas či komentár.

Vaša Aness