Mafia v krvi

55.

Nemôžem tomu uveriť. Stojím v kúpeľni pred zrkadlom v týchto zasrane drahých šatách a premýšľam čo sa to vlastne stalo.

,,Ehm" Kyle sa vedľa mňa zjaví len tak, z ničoho nič, až sa ľaknem. Pozeráme si do očí cez odraz zrkadla a snažíme sa v nich niečo nájsť. Ale kto nám povie čo vlastne hľadáme?

,,Vyzeráš nádherne" pošepká bez toho aby prerušil očný kontakt. Urobí krok ku mne a jemne ma zozadu objíme okolo pásu. Toto gesto. Toto gesto pre mňa znamenalo viac než som si v tejto chvíli uvedomovala. Jemne som sa usmiala a svoje dlane položila na tie jeho. 

Melanin pohľad:

A je to tu. Nádych, výdych. Už sme síce pred budovou no stále sedíme v aute. Zatiaľ čo si Kyle balí nejaké veci ja sa dívam pred seba a premýšľam. Panebože je to tu nádherné, no nie som si istá či sem patrím. Jednoducho takýto luxus nikdy ku môjmu životu predtým nepatril. 

,,Hej. Čo sa deje?" Kyle sa na mňa spýtavo pozrie. Pozriem mu do tých jeho krásnych očí. ,,Ale nič. Poďme" poviem. Chystám sa vystúpiť. Naťahujem sa pre kľučku na aute, no Kyleova ruka ma zastaví a usadí ma naspäť. 

,,No tak Melanie. Nad čím premýšľaš" stále drží moju malú dlaň v tej jeho. Nebola to ani otázka. Skôr akože "nemáš na výber, proste mi to musíš povedať". 

,,Neviem. Len proste...neviem čo mám robiť. Nikdy som na niečom takom nebola. Neviem či tam patrím" poviem neutrálne a skloním zrak na svoje nohy. Pár sekúnd ostávame v úplnom tichu, no potom mi Kyle jeho druhou rukou jemne otočí hlavu naňho. Nežne sa na mňa usmeje. 

,,Mon amour. Nemáš sa čoho báť. Budeš celú dobu pri mne áno? Len si to proste uži. Všade kde patrím ja, patríš aj ty" povie to tak nežne až je to nemožné. Nikdy som ho takto nepočula rozprávať. Prečo je zrazu taký milý? Čo za tým je? 

Úsmev mu opätujem. Hneď sa cítim istejšie. On vystúpi z auta a prejde na moju stranu. Otvorí mi dvere a gentlemansky mi nastaví ruku. Svoju vložím do tej jeho a spolu, ruka v ruke kráčame dovnútra po čiernom koberci. Moje šaty sa k nemu priam dokonalo hodili.

Absolútne všetci na nás hľadeli. Tedaa...skôr na mňa. Ani sa im nečudujem. Ako som si stihla všimnúť, mala som tu najvýraznejšie a trúfnem si povedať, že aj najkrajšie šaty. Pravdou ale bolo, že ich pohľady ma naozaj zneisteli. Neistotu som síce na sebe nedala poznať, no Kyle si to aj tak všimol. ,,Neboj láska, len žasnú nad tvojou krásou" hodil na mňa ten svoj šibalský úsmev. Akonáhle sa náš očný kontakt pretrhol, nasadil opäť svoju kamennú masku.

Bolo to tu nádherné. Na strope viseli sklenené lustre a po stenách sa vynímali zlaté trámy. Maľby boli vložené do mohutných a draho vyzerajúcich rámov. Všetko bolo zo zlata. Rozhodne tu muselo byť pekelne drahé. Ten kto to tu vlastní si musel siahnuť poriadne hlboko do vrecka. Kráčali sme stredom miestnosti a všetky, áno absolútne všetky pohľady boli na nás. Kyle mi niečo hovoril no ja som sa nemohla sústrediť. Pohľad mi prelietaval cez miestnosť, nevedela som kam skôr pozrieť. 

,,Ehm. Melanie!" jemne do mňa drcne a pevne mi stisne ruku. To akoby ma prebralo z môjho tranzu. ,,Áno?" zmätene pozriem na Kylea.

,,Pán a pani Boulanger, toto je moja budúca žena Melanie. Melanie toto sú Alfonso a Francesca Boulanger" predstaví nás. Jemne si ma pritiahne za pás bližšie a venuje mi bozk na spánok. Moje telo okamžite zareagovalo. Na rukách sa mi objavili zimomriavky a žalúdok sa mi príjemne stiahol. Kyle si to viditeľne všimol. Iskričky v jeho očiach a jemne zdvihnutý kútik do hora boli toho dôkazom. 

,,Sú to naši dlhoroční rodinní priatelia , rovnako ako aj obchodní partneri" objasní mi. ,,Veľmi ma teší" vyčarujem veľký úsmev, ktorý mi okamžite opätujú. ,,Och srdiečko, potešenie je na našej strane" pani Francesca sa s láskou usmeje. Rozlialo to vo mne veľmi dobrý pocit. Pocit domova. V jej hlase bol počuť jasný francúzsky prízvuk. Jasné veď aj to priezvisko. V hlave nad sebou pretočím očami. 

Začali hrať pomalú, no rytmickú pieseň. ,,Smiem?" spýta sa ma s vystrčenou rukou smerom ku mne. Jemne prikývnem a moju malú rúčku vložím do tej jeho. 

Stáli sme oproti sebe s pohľadom zarytým hlboko do duše. Spravil prvý krok a ja som ho nasledovala. Viedol ma s absolútnou presnosťou a ja som sa nechávala. Poddávala som sa mu.Boli sme dokonale zosynchronizovaní. Každý náš pohyb bol dokonale zosynchronizovaný. Dopĺňali sme sa. Moje šaty viali spolu s každým mojim krokom. Cítim sa akoby som lietala, vznášala sa v jeho náručí. 

Všetci sa na nás dívali so zatajeným dychom a s úžasom v tvárach. Nebolo jedného pohľadu, ktorý by na nás nevisel. Tancovali sme ako jediní. Nikto iný na parkete nebol. Iba ja a on. My. Prestala som vnímať okolie. Jediné načo som sa dokázala sústrediť boli jeho túžobné tmavé oči a dotyk na mojom chrbte. 

Kedy sa stihol Kyle takto zmeniť? Je nežný a milý. Predtým bol v jeho očiach len čistý chlad. No kedy predtým sa to vlastne stalo? Čo to spôsobilo?

Stratila som hlavu...neviem kedy a prečo, no už teraz viem, že to nebolo správne. Nie pri osobe akou je Kyle. 

Ahojte! Taaaakže moc sa ospravedlňujem, že dlhú dobu (naozaj dlhú) som nevydala kapitolu, no pravdou je, že som absolútne čo napísať. Alebo vedela, ale netušila som ako na to. Mala som nápady v hlave, no nevyšla zo mňa ani jedna zmysluplná veta. Preto, keď už som sa konečne spamätala, vám prinášam novú kapitolu. Dúfam, že vám prinesie rovnaký estetický zážitok ako mne jej písanie.

Vaša Aness❤