Mafia v krvi

66.

Povzdychne si a moc so mnou nesúhlasí, no nakoniec povolí a vyberie sa so mnou do našej starej spálne. Toľko spomienok, toľko zážitkov koľko sme v tejto izbe prežili.

,,Dobrú noc Lanie...všetko dobre dopadne, milujem ťa" pošepká mi a pritiahne si ma ešte bližšie. ,,Milujem ťa" odpoviem.

Melanin pohľad:

Je len 5 hodín ráno a tu sa už maká na záchrane Nory. Nikto poriadne v noci nespal, nedalo sa. Celkom sa to na nás aj podpísalo v dnešnom dni, ale odhodlanie nás neopustilo a tak pracujeme dnes s ešte väčšou silou. 

,,Rýchlo! Baľte veci na akciu! Všetky tými chcem mať do 10 minút tu! Našli sme ju!" vykrikoval Kyle akonáhle zrušil telefonát. Všetci sme ostali v miernom šoku. NORA IDE DOMOV! Okamžite som sa išla prezliecť. Moje pyžamo nie je práve najvhodnejší typ oblečenia k nasledujúcej akcií. Keď som zišla dole, jediné čo som videla bolo niekoľko desiatok chlapov, ako sa pripravujú na zásah. 

,,Zlato ty nikam nepôjdeš. Je to príliš nebezpečné" pozrel na mňa prísne Kyle. 

,,Čo?! To nemôžeš myslieť vážne toto! Jasné že idem, je to moja najlepšia kamarátka!" zúrivo rozhodím rukami. ,,Nedovolím aby sa ti tam niečo stalo! Nikam nejdeš! Zostaneš tu s technikmi a na mikrofónoch" Kyle si stál za svojim. Bolo vidno, že je vážne nahnevaný. Priam chytal agresiu. Viem, že sa o mňa iba bojí, ale musí pochopiť aj on mňa. Nezostanem tu len tak sedieť a nič nerobiť. Je to predsa moja najlepšia kamarátka! 

,,Kyle! Pôjdem s tebou. Sľubujem, že sa budem držať vždy pri tebe, ale nezostanem doma! Musíš ma pochopiť Kyle!" už to vrelo aj vo mne. Jeho menom som ho už dlhú dobu nenazvala. Zostal zaskočený aj vytočený, no napokon povolil. ,,Fajn, ale budeš stále pri mne!" pohrozí mi.

Dorazili sme na miesto. Bola to schátraná, stará budova na opačnom konci štátu, v lese a tesne pri hraniciach. Vystúpili sme a rozdelili sme sa do vopred pripravených týmov. My sme boli prvý tým. Išli sme priamo dnu. Všade to tu je zatuchlé a špinavé. Chúďa Nora. Toto všetko je kvôli mne. Pár chlapíkov išlo pred nami a ďalší tým išiel za nami. A zrazu to prišlo. Z pravej, malej chodbičky na nás vyleteli výstreli. Všetci sa nás snažili chrániť, ale pravdou je, že Kyle bol na čele. Ako vždy. Tak hrozne sa oňho bojím. Pár rán som zasadila niekomu aj ja. O pár desiatok minút sme prvú prestrelku vyhrali. No obávam sa, že toto je to najmenšie čo nás čaká. Päť našich tu zomrelo. Päť! Takýmto tempom za chvíľu všetci vykapeme. 

Na tomto poschodí nikto nebol a tak sme pokračovali do podzemia. V momente sa pred nami zjavilo niekoľko nepriateľov. Všade sa ozývali rany, od stien sa odrážali rôzne výkriky a bolestné stony. Zrazu ma niekto schmatol zo zadu. Pokúsila som sa všemožne trhať no to nepomáhalo. Dala som mu intenzívny lakeť do brucha. Stisk jemne povoli čím som sa mohla od neho odstrčiť a zasadiť mu smrteľnú guľku priamo do srdca. To bolo tesné. Aj on už bol pripravený strieľať. Keby vystrelím o sekundu neskôr, na tej zemi by som teraz ležala ja. Otočím sa a z ničoho nič na mňa dopadne temnota.

Neviem koľko času prešlo, no keď som sa zobudila, ocitla som sa zviazaná v nejakej väčšej miestnosti. V rovnakom stave sa nachádzal vedľa mňa aj Kyle a Tomas. Pri stene pred nami bola pripútaná Nora. NORA! Ježiši kriste. Tak fajn, vyzerá byť v poriadku. Má len pár škrabancov a modrín. Mala pásku cez ústa, čiže nemohla rozprávať. Och bože ďakujem ti. Ďakujem, že sme ju našli a je ako-tak v poriadku. 

,,Ale-ale-ale kto sa nám to zobudil" pricupital nejaký chlap. T-to je Santos?! A hneď za ním sa nesie Kyleov otec. Skurvysyn! Vedela som to! Vedela som, že niečo obaja plánujú, ale toto?

,,Otec?! Ako si mohol? Si totálny psychopat! Santos, ja som ti veril! Ty špina jedna!" vykrikoval Kyle. Za jeho urážky si vyslúžil tvrdú ranu päsťou. Nemohla som sa pozerať ako trpel. Či už fyzicky, či psychicky. 

..Nezabúdaj s kým sa rozprávaš, synáčik!" prísne naňho zazrel Kyleov otec. ,,Vieš, keby si sa do tejto šťandy nezabuchol, mohol si byť dobrý vodca. Mohol si byť kráľ! No, ona ťa oslabuje. Už nie si také monštrum akým som ťa vychoval. Poserieš mi všetko čo som vybudoval! Že "mierové územia", to čo je za blbosť. Strácaš pevnú pôdu pod nohami. A preto dnes všetci zomriete a Santos prevezme našu mafiu...vlastne celosvetovú" zasmeje sa. Tak to preto všetko toto? Kvôli mne? 

,,Zabúdaš, že ja už kráľom som." zasmeje sa Kyle. Nie, prosím, nerob to. Neprovokuj ho. Ozvali sa výstrely. Dva. Kyle mal prestrelené stehno. Vyhrkli mi slzy. Tak veľmi som chcela utekať za ním. Tak veľmi som mu chcela pomôcť, no zozadu ma niekto pevne držal. Moje vzlyky preťal Norin tlmený výkrik.

,,T-tomas!" bolestne som zakričala aj ja. ,,Nie, nie, nie" krútila som hlavou do strany. Tomas nemôže byť mŕtvy. No pravdou je, že môže a aj je mŕtvy. Len si to nechcem pripustiť. Mal guľku v hlave. Presne v strede čela, ktorú mu uštedril Santos. 

,,Ty skurvysyn! Kokot! Debil pojebaný!" pľujem mu do ksichtu. Ako mohol on-. Ako to vôbec mohol jeho otec dovoliť. Veď je to predsa jeho syn! Aj mne sa pár faciek ušlo, no v porovnaní s mojou psychickou bolesťou to nebolo nič. Tak veľmi ma to zožieralo. Prestala som všetko vnímať. Sústredila som sa iba na zážitky s Tomasom, na naše prvé stretnutie a náš posledný rozhovor.

Niekto ma rozviazal. Viem, že niekto niečo hovoril, no ja som ho nepočula. Neviem prečo, no v ušiach sa mi ozývalo iba hlasné pískanie. 

,,Hej! Melanie! Musíme ísť!" Kyle so mnou triasol. Aj on plakal. Mal slzy na tvári, no vyzeral byť celkom v poriadku. Hneď ako som sa spamätala, začala som vnímať zmeny okolo seba. Navôkol nás boli naši ľudia, Santosova ochranka bola mŕtva a Santos s Kyleovým otcom kľačali na kolenách so zbraňou pri hlave. 

,,Nora!" zvolám, keď ju spatrím pred sebou. Po pár sekundách ju už pevne stískam v objatí. Zrak sa mi rozjasní a rovnako aj celé moje zmýšľanie. 

,,Tak fajn, musíme ísť preč. Ideme domov dobre?" pozriem sa na ňu. Jej plač neutíchal. Nedokázala poriadne dýchať. Ani sa jej nečudujem...prišla o svojho priateľa, ktorého nadovšetko milovala. Tak hrozne ma to mrzí.

Držala som ju za ruku a ťahala k východisku tejto budovy. Obzriem sa aby som pohľadom vyhľadala svojho manžela. O pár sekúnd zaznel výstrel s ktorým popravil Santosa a po ňom nasledoval aj jeho otec. Som si istá, že to preňho nebolo jednoduché. Alebo možno aj hej.

Už sa blížime ku dverám, konečne. Kyle aj väčšina našej ochranky a cvičených zabijakov ide za nami. Ešte pár posledných metrov. Pár krokov ku slobode.

Slobodu zabije nádej. Nádej zabije ten posledný...tichý výstrel. Posledná guľka, ktorá dnes preletí vzduchom, ktorá zahreje hlaveň zbrane...sa predsa len uvoľní zo svojho kovového väzenia. Bol to osud? Mala dnes táto zbraň vystreliť svoj posledný, smrteľný náboj? Malo to byť takto? Mala som ležať na zemi s prestrelenými pľúcami tak ako teraz? Mala zo mňa tiecť krv a prchať posledný atóm kyslíka? Pretože ak to takto malo byť, tak je to v poriadku.

Ahojte! Nová kapitola je vonku! Dúfam, že sa vám bude páčiť a užijete si ju. Toto je jedna z predposledných kapitol. Neviem presne či budú ešte dve či už len jedna, ale v blízkej dobe bude kniha už dopísaná. 

Vaša Aness.