Melanie je drzé, pekné, neslušné no za to múdre dievča. Kyle je syn mafiánskeho Bossa z tej najsilnejšej, najchladnejšej a najkrutejšej mafie na celom svete. Kyle musí mať priateľku a neskôr sa musí oženiť aby sa mohol stať nasledujúcim Bossom. Čo s...
,,Fajn, dúfam že si mu to poriadne vydezinfikovala. Nebolo by práve najlepšie ak by dostal infekciu" odpovie mi zamyslene. Usmejem sa a pozriem na skoro prázdnu fľašu od vodky. ,,No áno myslím že som mu to vydezinfikovala dostatočne" poviem.
Melanin pohľad:
Zobudila som sa sama v posteli. Po tom čo som včera ošetrila Kylea, upratala a doriešili sa nejaké veci sme išli aj s Kyleom spať. Teda Kyle zaspal ja som nemohla. Zabila som veľa ľudí za jeden deň. Preboha, veď ja som vrah! Kyle vedľa mňa nebol. Našťastie. Oh bože. Ja som vrah, som vrah! Ja...musím, potrebujem sprchu. Vošla som do kúpeľne a hneď vošla do sprchy. Sledovala som ako zbytky krvi tiekli po mojej pokožke. Drhla som sa a drhla ale nepríjemný pocit ostával.
Už som to nevydržala a prepukla v hysterický plač. Nemohla som to zastaviť. Stalo sa toho tak veľa. Veď ja som v dome mafiánov! A...aj moja rodina je Mafia...a ja stretla som ju! Stretla som moju rodinu. Oni...oni ma predali! Zbavili sa ma! Ja som zabila ľudí...to ja to nie je možné. Ja nie som predsa zlý človek. Ono...ja...to. Achh. Sadla som si a schúlila sa do klbka. Nechala som na seba tiecť vlažný prúd vody ktorý sa miešal s mojimi slzami, ktoré nie a nie zastaviť.
Neviem ako dlho som tu bola. 20 minút, hodinu možno dve, neviem ale zhnusený pocit zo seba samej vo mne zostával. Ba čo viac on rástol. Vyliezla som zo sprchového kúta a omotala okolo seba osušku. Pozrela som sa do zrkadla a zostala som sa naň neveriacky dívať. Vyzerala som hrozne. Veľké kruhy pod očami, kvôli skoro žiadnemu spánku, červené oči a nos od plaču, biela pokožka a všade modriny. Na krku, na bruchu a to ani nehovorím o mojej tvári. Pod okom monokel a na líci sa tiahla obrovská modrina. Musím sa spamätať! Nemôžem na sebe ukázať slabosť. Inak to ľudia hneď využijú a dostanem sa na samotné dno. Z mojej taštičky do ktorej som si zabalila make-up a rôzne iné veci, som povyťahovala všetko čo som potrebovala a začala som sa dávať do poriadku. Po 15 minútach som bola hotová.
Modriny sa zakrývali ťažko no jedna hrubšia vrstva make-upu a púdru to zvládli. Jemná linka a riasenka, zvládli aspoň trochu skryť moje červené uplakané oči a jemne tmavší rúž dokázal prekryť tmavo fialovú modrinu na mojich perách. Taktiež som si prekryla modriny na krku. Môj otrasný vzhľad plný bolesti som síce skryť dokázala, no bolesť v mojom vnútri sa skryť nedala. Ostatných možno týmto oklamem no seba oklamať nedokážem. Vyšla som z kúpeľne a mierila do skrine. Vytiahla som odtiaľ ružový svetrík a čierne rifle.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Obliekla som sa a prečesala. Fajn. Nádych a výdych. Pomaly som vyšla z izby a mierila si to ku schodom. Čakala som že všade bude množstvo krvi, veľa rozbitých vecí a že všetko mi bude nepríjemne pripomínať včerajšok ale namiesto toho bolo všetko v poriadku. Bolo upratané a všetko bolo na svojom mieste. Žiadne stopy po krvi alebo po vraždách čo sa tu stali. Žiadne mŕtve telá a za to som bola teraz vážne vďačná.
Prišla som do kuchyne kde boli všetci, teda až na Kylea. ,,Bré ránko" zahlásia všetci chalani takmer naraz. Ako komu. ,,Dobré" odpoviem a usmejem sa aj napriek tomu že sa tak vôbec necítim. Na stole vidím praženicu. Hmm mňam, kto vie koľko je hodín. Naložím si a spokojne sa usadím za stôl. Všetci sa na mňa dívajú, snažím sa to ignorovať no po čase to je vážne neznesiteľné. ,,Čo je?" opýtam sa ich. ,,Ehm...no ja...my...hm si v pohode?" koktá Tom. Ach tak toto ich trápi. Samozrejme že nie som, ako by som mohla. ,,Áno, prečo by som nemala byť?" opýtam sa mierne nechápavo. Takto to v Mafii funguje nemôžte dať na sebe nič poznať, nikdy. Hneď to všetci využijú. Zlomia vás. ,,No ja len že...včera...mrzí ma to" odpovie. Ach chabá pretvárka. Nikoho to nemrzí, prečo by malo. ,,Nemá prečo" odpoviem nie veľmi milo. To už radšej nikto nič nehovorí. Iba sklonia hlavy a ďalej jedia. Ani ja som si ich viacej nevšímala a svoju plnú pozornosť som nechávala na mojich veľmi chutných raňajkách.
Ahojte. Nová kapitola len a len pre vás. Dnes je to trochu nudnejšia kapitola, ale za to s Melaninými pocitmi a výčitkami.:)
