Melanie je drzé, pekné, neslušné no za to múdre dievča. Kyle je syn mafiánskeho Bossa z tej najsilnejšej, najchladnejšej a najkrutejšej mafie na celom svete. Kyle musí mať priateľku a neskôr sa musí oženiť aby sa mohol stať nasledujúcim Bossom. Čo s...
,,Tak fajn, ale čo mám s tým robiť?" s prosbou v očiach som naňho upriamila moje modré oči. Napokon som ho presvedčila a aj napriek nedostatku jeho času mi s touto namáhavou úlohou pomohol. Predsa len, je to moja prvá úloha.
Melanin pohľad:
,,Tak fajn, už mi konečne povedz kam ideme!" nahnevane som zavrčala na Kylea. Boli sme v jeho predraženom aute na ceste mne neznámej. Mala som šatku na očiach, čiže som absolútne netušila kam ma ten blázon berie. Vraj mi chce niečo ukázať a je to prekvapenie. Ach.
,,Nebuď nedočkavá...za chvíľu tam budeme" stisol mi stehno na ktorom mal nepretržite položenú svoju ruku. Vyvolávalo to vo mne akýsi hrejivý pocit.
Onedlho auto zastavilo a Kyle mi pomohol vystúpiť. Samozrejme preto, že by som sa mohla so šatkou na očiach zabiť a nie preto, že by bol skutočným gentlemanom. Aj keď v poslednej dobe je neodhadnuteľný a nepredvídateľný takže možno aj je. Kto to má pri ňom vedieť. Je to predsa vrah.
Objal ma zozadu okolo pása a pošepkal nech si dám dole masku. Váhu jeho hlavy som cítila na svojom ramene, do tela mi narážal príjemný vetrík a hrejivé lúče posledného slnka mi hriali chladnú pokožku.
Tak ako povedal som aj spravila. S malým strachom som si rozviazala mašľu na temene hlavy a masku nechala voľne skĺznuť po mojej tvári. Očné viečka som ešte stále pevne tlačila k sebe. Bála som sa toho, čo ma čaká.
Po pár hlbokých nádychoch som oči otvorila. Slnečná žiara ma na pár sekúnd oslepila, no akonáhle sa mi plnohodnotný zrak navrátil, zabudla som dýchať. Predo mnou sa nachádzala prekrásna budova. Nádherný, moderný dom. O môj bože. Koľko taký dom musí stáť? Mal minimálne dve poschodia, no kto vie koľko poschodí vedie do podzemia? Zabudla som dýchať. Bolo to...neuveriteľné.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,To je náš nový domov láska" zašepkal opatrne, no s úsmevom. Bol taký zlatý. Mal obavy, či sa mi bude náš dom páčiť. Či vybral správne, avšak jeho obavy boli neoprávnené. Už teraz som to tu milovala!
,,Ach Kyle...je dokonalý!" natešene som vypískla a objala ho okolo krku. Vedela som, že sa uškrnul. Cítila som to.
Mierne ma od seba odtiahol a priložil svoje pery na tie moje.
Naozaj som to nečakala. Bolo to prudké a rýchle. Kyle si ma vyšvihol do náručia. Presne ako nevestu.
,,Predsa budeme dodržiavať tradície, nie?" spýta sa s ešte väčším úškľabkom na tvári. Preniesol ma cez prah dverí a až potom ma položil na zem. Na celej tejto situácií ma najviac prekvapil fakt, že dvere neboli zamknuté. Akože haló?! Chceš snáď aby nás vykradli a k tomu hneď takto na začiatku? Naozaj som mala potrebu sa ho to spýtať, ale radšej som držala jazyk za zubami. Nechcela som pokaziť túto krásnu chvíľu.
Previedol ma celým domom. O každej miestnosti mi rozprával, ako dával inštrukcie dizajnérom a architektom. A neuveríte čo sme mali na záhrade!
Ružový sad! Presne tak. Boli tam všetky možné druhy ruží. Čierne, červené, bordové, ružové ba dokonca aj tmavo modré. Nádhera!
Milujem to tu. Vraj sa to tu snažil zariadiť podľa mojich kresieb zo skicára a dokonalo sa mu to podarilo. No kto by tohto chlapa nemiloval? No máte smolu, už je môj.
,,Tak fajn. Ešte dnes by nám mali doniesť väčšinu vecí a potom zbytok privezú zajtra. Už dnes tu môžeme zostať" šibalsky sa usmial a pritiahol si ma k sebe. Naše jazyky sa preplietali dlho. Priam celú večnosť, no ani jednému z nás to nevadilo.
,,To naozaj kúpil nový dom?!" prekvapene vyhŕkla Nora. S Kyleom sme sa vrátili naspäť do vily, rozlúčiť sa a vziať si naše osobné veci. Okrem toho on musel ešte niečo pracovne vyriešiť.
,,Áno! Panebože neverila by si aký je nádherný a moderný! Má štyri poschodia. Z toho dve sú v podzemí. Je tam aj herňa a vinný sklad chápeš?!" natešene som jej opisovala môj nový domov. Nora sa so mnou úprimne tešila, priala mi to. Dokonalo som jej to videla na očiach. Vedela, že Kylea nehorázne moc milujem a neviem si bez neho predstaviť môj život. Bol už tam. Vtesnal sa doňho a už bol jeho súčasťou.
Nora a Jeremy dnes odchádzajú domov. Sľúbili sme si, že sa budeme navštevovať, tak isto ako aj s celou partiou. S chalanmi z vily sa budem stretávať často, keďže mi budú pomáhať s mojimi povinnosťami. A takto sa z mojej malej rodinky stala jedna obrovská a milujúca rodina. Som šťastná ako nikdy.
No predsa len mi niečo k úplnému šťastiu bránilo. Obávala som sa Kyleovho otca. Keď sme sa stretli premeriaval si ma nepríjemným pohľadom, no vždy mlčal. Nikdy nevydal ani hláska. A čoraz častejšie bol preč. Mala som pocit, že niečo plánuje. A ak moje úvahy boli správne, rozhodne jeho plány nemali nič spoločné s dobrými úmyslami.
Ešte v tento deň sme si zbalili takmer všetky naše veci a vydali sa na cestu k nášmu novému životu. Myslím, že je úplne nad slnko jasné, aké radovánky sme to mali, všakže? Práve nám začala nová etapa života a je len na nás ako si ju budeme užívať.
Ahojte! Ako prežívate sviatky? Chcem vám všetkým popriať všetko dobré v novom roku a aj poďakovať, že ste tu so mnou aj v ďalšom roku práve prostredníctvom tejto kapitoly. Je to neuveriteľné, prvá kapitola bola zverejnená pred jedným rokom. Chcem sa všetkým poďakovať, že ste ešte stále tu. Nechápem čo som tak dlho robila. :D:D No pravda je, že za chvíľu už bude jasný koniec tejto knihy.
