DOHODA

28. kapitola

,,Dobrý večer."pozdravím sa neutrálne. Ten hnusný chlap, nenávidím jeho pohľad.

,,Lea sadni si k nám."Rudolfo povie. No ja som nemala chuť.

,,Ďakujem, ale necítim sa dobre. Pôjdem si dať tabletku S dovolením."poslednýkrát sa naňho pozriem, mal na tvári úškrn. Naozaj som odišla do kuchyne, no išla som sa najesť.

V kuchyni nikto nebol. Otvorila som chladničku a vybrala z nej všetko potrebné na sendvič. Na pult som si dala dosku na krájanie a vybrala som nôž. Keď som išla krájať zeleninu vošiel do kuchyne ten bastard. 

,,Ale, ale čo ty tu takto sama nevestička naša?"opĺzlo povie a chytí mi rameno. Hneď mu ruku dám preč.

,,Čo chceš? Už nie som to bezbranné šesťnásť ročné dievčatko čo sa nevie brániť. A keby sa Damien dozvedel čo si urobil zabil by ťa."hnusne mu chrstnem do tváre. 

,,To si myslíš?"posmešne sa zasmeje

,,Ja som jeho strýko a ty si len nejaká štetka, za ktorú je donútený sa oženiť, a ktorá bola znásilnená jeho strýkom."posmešne sa na mňa pozrie. Vytočil ma a to poriadne. No nechcela som to na sebe dať vedieť.

,,Počuj ešte raz sa ku mne priblížiš nebudem ticho a každý sa dozvie aký špinavec naozaj si."hnusne mu poviem.

,,Nech sa páči."egoisticky sa usmeje.

,,Som zvedavá ako sa budú tváriť, keď zistia, že si vedel o zmluve medzi otcom a Rudolfom a aj napriek tomu si mi spravil to čo si spravil."zrazu mu úsmev klesol.,,Hm aký trest to len bude? Vyhnanie? Možno aj smrť? Vieš dobre ako to v mafii končí. Tak láskavo buď mne a mojej rodine dáš pokoj alebo moje ústa budú rozprávať."teraz sa pre zmenu usmejem víťazne ja. Podľa výrazu som zistila ako doňho stúpol hnev. Chytil mi surovo zápästie a začal ho drtiť

,,Počúvaj ma maličká. Ešte raz sa mi budeš vyhrážať tak to..."nedopovedal lebo bol prerušený Damienom. Hneď pustil moje zápästie, keď ho zbadal

,,Leá...Strýko?"prekvapene sa pozrie na  nás.

,,Damien, vitaj synovec."ten špinavec sa naňho usmeje. Vyraz tváre mení ako chameleón.

,,Čo tu robíte?"spýta sa a príde bližšie.

,,Ale nič ja som si prišiel po vodu a Leá bola tu tak sme sa zarozprávali."vidno, že bol v rozpakoch.

,,Prečo si nepoprosil Natáliu?"Damien naďalej vyzvedá.

,,Natália tu nie je. Oh Damien nechceš sendvič? Spravím aj tebe?"radšej to vezmem do svojích rúk.

,,Nie. Ak si hladná môžme sa ísť najesť niekde von."povie mi.

,,Tak dobre deti moje. Ja už pôjdem. Majte sa."ten zbabelec zdúcha preč. Ach idiot konečne odišiel. Až sa mi lepšie dýcha.

,,Lea si v poriadku?"chytí ma za ramená.

,,Áno len som trochu unavená."poviem. On sa len uškrnie. Idiot. Presne viem na čo naráža. Trochu ss začervenám, keď si spomeniem na tú sprchu.

,,Ehm tak no. Spravím aj tebe?"spýtam sa ho.

,,Mhm môžeš ja nám pôjdem pustiť nejaký film."hodí si do úst kúsok uhorky a odíde hore.

Hm má nejakú dobrú naládu. Vôbec sa to nepodobá naňho. Ale mne to vôbec neprekáža.

DAMIEN

Práve som sedel v skalde. Dnes nám doviezli tovar. Ten čip, ktorý už toľko hľadáme stále neviem nájsť.  Pomaly si začínam myslieť, že to nebude čip ako taký, ale niečo iné. Dnes sme sa vrátili z chaty. Viem, že som k nej po tom telefonáte nemusel byť hrubý, ale ten ruský skurvysyn mi urobil poriadne nervy. Vyhrážal sa, že ak sa nestiahneme ohľadom toho čipu tak nechá zabiť Leu a nie len to. Mal od nej fotky, dával ju sledovať. Toto mu len tak neprejde. Musím zvýšiť ochranu.