5.kapitola

5.4K 107 0
                                    

(Média Camilla)



                         Damien

Taliansko,Miláno  2018

,,Povedal som že do týždňa to chcem mať. Rozumiete?"kričal som nervózne na mojich mužov. Potreboval som čip, ktorým sa dostanem do databázy ruskej mafii.

Na dnes som mal toho naozaj dosť zavolám Camille. Camilla je moja dá sa povedať priateľka. Totiž poznáme sa rok a odvtedy s ňou súložím. No jej to nevadí. Nemilujem ju, ale mám ju svojím spôsobom rád. Pýtate sa prečo som potom s ňou a nemám normálnu priateľku? Lepšie ako nejaké šľapky v bordeli, ktoré môžu mať nejakú pohlavnú chorobu. A ja na lásku a také keci rozhodne nie som, a keďže som mafián tak to ani nebude možné. Pretože ja a manželka? Ako keby oheň a voda. No nič zavolám jej či má čas, ale čas bude mať určite.

C:Áno Damien

D: Za päťnásť minút som tam.

Povedal som a zložil. Na stole v pracovni som mal kľúče od auta. Zobral som ich a išiel dole.

,,Synak kam ideš?"zastavila ma cestou matka.

,,Za Camillou."odpovedal som a zabuchol som vchodové dvere vily.  Ja mám svoj byt ale niekedy som u nás vo vile. Sadol som do svojej čiernej audi R8 a šliapol ma plyn.





                               ***





Práve som sa vrátil od Camilli. Som vo svojom byte a idem si dať sprchu. Dnes to bol unavujúci deň. Dal som sa najesť ešte mojej čiernej kráľovskej doge Lune a išiel som už spať.


Crrrrn crrrnnn.

Kto mi volá tak skoro ráno? Lenivo som otvoril oči po zaznení môjho mobilu. Vzal som ho zo stolíku a pozrel sa na hodiny veď je sedem hodín ráno. Volal mi môj mladší brat Matteo.

D:Ano?

M:Bratček dnes nad ránom boli v našom sklade a všetko tam prehádzali. Našťastie tam nebolo nič, ale niekto ten čip chce získať skôr než my.

D: Idem tam.


To som si mohol myslieť. No nič idem sa umyť a obliecť. Dal som si čiernu košelu a čierne nohavice. Zbraň ako vždy za nohavicami, slnečné okuliare a išiel som. Vstúpil som do výťahu a z najvyššieho poschodia som došiel až dole do garáže. Nastúpil som do auta a išiel.

Hneď ako som prišiel som zastal hneď pred dvermi, kľúče hodil jednému z chlapov a išiel som do vnútri.

,,Ahoj Damien."privítala ma mama.

,,Ahoj mama."

,,Otec ťa už s Matteom čakajú hore uňho."povedala mi. Ja som len prikývol.

Vošiel som do pracovne. Za veľkým mohutným stolom sedel otec vedľa neho stál Matteo a oproti v malom kresle Max. Náš rodinný priateľ.

DOHODA Where stories live. Discover now