3.kapitola

6.1K 136 2
                                    

(Média Noel)





,,Čo?"pozerala som sa na nich ako na živého dinosaura.

,,Dcérka dovoľ nám ti to vysvetliť."povie mama.

,,No čakám a dúfam  že máte dobré vysvetlenie."

,,Tak už dávno ešte moji pra rodičia keď žili mali vždy spory s taliánskou mafiou. Tak to pokračovalo pokiaľ si sa nenarodila ty."rozpráva otec. A ja mu skočím do reči.

,,Prečo ja?"

,,Nechaj ma rozprávať. Boss taliánskej mafie Rudolfo Castano prišiel s návrhom na mier. Mali sme sa dohodnúť."nechápavo som sa na nich pozerala.

,,Mier znamenal manželský sňatok teba a jeho syna. Najprv som samozrejme nesúhlasil veď to by som svojmu dievčatku neurobil, ale keby som nesúhlasil mohlo sa stať niečo oveľa horšie Lea naozaj ma to mrzí, ale budeš si musieť vziať Castana."dopovie. Oni si zo mňa strieľajú. Začala som sa smiať.

,,To nemyslíš važne."pozriem naňho ublížením pohľadom,,Veď ja som mala plány a teraz sú fuč."postavila som sa a išla preč.

,,Dcérka.."mama na mňa zakričala.

,,Nie nechajte ma. Potrebujem premýšlať."buchla som dvermi. Hneď som išla von zobrala nejaké auto z garáža a odišla som na moje obľúbené miesto. Vôbec ma nezaujímalo ako vyzerám či ako som oblečená.

Zastavila som na betónovom parkovisku neďaleko lesa. Mobil som nechala v aute a zamkla ho. To miestečko bolo akoby v lese. Išli ste takých 10 minút cez les a potom ste akoby z neho vyšli ale boli ste stále v tom lese len neboli tam stromy tak na husto, bola tam hladká tráva kvety a maličký vodopád. Milovala som to.

Hlavne to ticho a čistý vzduch. Počuli ste len čviritanie vtákov a včely. Ešťe že to tu nepoznajú žiadni turisti. O tomto mieste vie okrem mňa Noel aj Sophie. V časoch keď sme mali 16, 17 sme tu chodievali aj si zabehať, odpočinúť a tak.

Otec nás najprv s Noelom do mafie namočiť nechcel. Hlavne mama nie. Keď som mala dvanásť tak ma to začínalo zaujímať. Zbrane, obchody a všetko v súvislosti s mafiou. Nikdy som nemohla byť ako normálne dievčatá v mojom veku, ktoré sa zaujímali o chlapcov a táke tie dievčenské veci. Ale bola som za to rada. Ja som nikdy nemala žiadných kamarátov teda okem Sophie a môjho brata. Nikomu som ani veriť nemohla. V mafii musíte byť v strehu vždy a všade. Už v 16 som prvykrát zabila. Bol to chlap. Neľutovala som. Zaslúžil si to. Áno možno sme mafiáni a v mafii city nepletieme ale dieťa by sme nikdy nezabili alebo mučili. Ja zabijem vtedy keď to je nevyhnutné.

Ja som väčšinou na to aby som presviedčala a vytiahla z tých špinavcov pravdu. Ale mala som na starosti už aj niekoho zviesť. S čim môj otec nesúhlasil ale presvedčila som ho. Ach otec. Čo si to len urobil? Áno bola som naňho nahnevaná veď ani neviem ako sa volá či vyzerá, ale ako tak teraz tu premýšlam môj ocko nemal na výber. Čo ja plne chápem. Bohužiaľ mafia vyžaduje aj obetovanie, ktoré ja som schopná podstúpiť. Veď ja môjmu budúcemu manželovi ukážem. Len dúfam že to nie je nejaký namyslený, tlstý ockov chlapček.





O 2 hodiny neskôr.





Ja toto miesto milujem. Okay tak je čas ísť domov. Nastúpila som do auta a skontrolovala mobil. Mala som 5 zmeškaných hovorov od Noela a 3 od Sophie. Potom jej zavolám. Bola som tam skoro dve hodiny. Tak hor sa domov.

Zaparkovala som pred našou vilou. Kľúče dala jednému z chlapov a vošla. Rozhodnem sa ísť do kuchyne.

,,Dobrý deň. Charlotte je otec doma?"opýtam sa našej...nepoužijem slovo slúška pretože ona u nás pracuje odjakživa. Povedzme opatrovateľku.

,,Ahoj hviezdička. Áno je vo svojej pracovni. Praješ si niečo."opýtala sa medzitým ako krájala paradajky.

,,Nie ďakujem. Príjemnú prácu."poprajem im a usmejem sa.

,,Ďakujeme."

Išla som hore schodmi k otcovi. Nadýchla som sa a zaklopala. Po počutí jeho ďalej som vošla.

,,Lea poď."usmeje sa na mňa smutno. Sadla som si tam ako zvyčajne.

,,Dcérenka ja... ."

,,Nie otec teraz budem rozprávať ja."preruším ho. Zatvári sa smutne a prikývne. Jaaj ocko.

,,No tak ja plne chápem tvoje rozhodnutie a som schopná ho splniť. Veď som Bessétte. Nejaký syn mafiána ma nerozhodí. A veď ja mu ukážem". usmejem sa naňho.

,,Lea ani nevieš akú radosť si mi urobila. Vychovali sme ťa dobre. Ale aj tak si to nikdy neodpustím."

,,Ocko už sa netráp. My si v mafii nevyberáme. Mafia si vyberá nás."poviem a chytím ho za ruku on sa na mňa usmeje.

,,Som na teba hrdý ani nevieš ako. Mám úžasné deti. Tak dobre po večeri prídeš sem a všetko potrebné ti dám vedieť."

,,Dobre idem."postavím sa a idem do svojej izby. Ešte stále tomu neverím ale čo už. Vojdem sadnem si na malý gauč oproti mojej posteli a zavolám Sophie.




Veľmi mi pomohlo zavolať Sophie. Aspoň niekomu som povedala všetko čo si o tom myslím a tak. Bola veľmi prekvapená. Ale bola tu pre mňa. A teraz boh vie kde pôjdem a budem žiť. Bez svojích rodičov či brata a Sophie. Dosť o tom ppremýšľa a pravdu povediac trochu sa bojím. Divné ja sa nezvyknem báť. Ale ah. Čo ak ma bude biť, znásilňovať a ja proste sa nebudem vedieť ubrániť. Moje premýšľanie vyrušilo zaklopanie.

,,Ďalej."poviem osobe za dvermi. Dnu vojde mama a posadí sa vedľa mňa.

,,Dievčatko moje. Slniečko. Viem ako sa teraz asi cítiš."pozrie sa na mňa a začne ma hladkať po vlasoch.

,,Ako to môžeš vedieť mama veď ty a otec sa ľúbite. Máte pekné manželstvo."

,,To je pravda, ale nebolo to od začiatku tak."povie ja sa na ňu nechápavo pozriem. Ukázala na svoje plece. Oprela som sa o ňu a začala ma zase hladkať.

,,Vieš ja som sa tiež vydala za tvojho otca z donútenia. Nebolo to tak ako s tebou. Žiadna dohoda. Proste sa naši otcovia rozhodli a bolo. Mala som 17. Úbohých 17. Otca a mamu som nenávidela za to. Mafiu preklínala z celej duše. Ja som nikdy nechcela byť súčasťou mafie. Veď ja som v živote nikoho nezabila."

,,Vždy som sa chcela zaľúbiť a štastne sa vydať ďaleko od mafie. Ale časom sme sa zaľúbili mali sme teba a potom Noela. Ale vždy mám strach že jedného dňa León nemusí prísť domov. Ale aj napriek všetkému čo sa mi v živote stalo. Ďakujem Bohu za všetko. Tým ti chcem povedať nemusí to byť zlé, no ani dobré dcérka, ale maj na pamäti že nedovolím aby ti čo i len vlas skrivili na hlave. Vždy tu budeme s otcom pre teba."a pobozká ma na čelo.

,,Mami ja ďakujem a ľúbim ťa aj ocka."usmiala som sa a objala ju.



Ďalšia je tu. Nech sa lúbi❤❤❤.
Píšem veľa. Napísala by som dlhšiu lenže to by sa vám nechcelo čítať. A nechám si to na ďalšiu kapitolu. Tešte sa. Tak zatiaľ. Adios amigos 💗🤨😀

DOHODA Where stories live. Discover now