DOHODA

12. kapitola

,,Tu je čo?"opýtam sa Natálii, keď uvidím že, sme prešli čierne dvere.

,,Tam je vstup zakázaný pokiaľ ťa sám pán Rudolfo nezavolá. Je to jeho pracovňa."

,,Ahaa. Dobre."takže toto je miesto kde budú všetky dokumenty a špinavosti.

Zišli sme dole. Boli sme v obývačke.

,,Ďakujem Natália. Ešte by som sa chcela spýtať že, tieto lesy sú ich alebo nie?"

,,Ánoo celé toto územie patrí Castánovcom."povie.

,,Dobre naozaj ti ďakujem."poviem a usmejem sa na ňu. Je to milé dievča.

,,Bolo mi radosťou. Teraz ak dovolíš musím ísť do práčovne."

,,Jasné choď."odíde niekde do zadu  a ja som sa vydala do kuchyne.

,,Dobrý deň."pozdravím sa. V kuchyni bola Mária a ešte jedna typujem že, má nejakých 30 rokov. Ju som včera nevidela.

,,Dobrý deň slečna Lea prajete si niečo?"spýta sa Mária.

,,Nie Mária teda áno ale, najprv prosím vy mi nevykajte ste staršia to ja vám vykať vám kľudne ma volajte Lea."usmejem sa na nich.

,,Si milá ale, viete že, pán Rudolfo to vyžaduje sám."

,,Áno ale, je to moja vec."len prikývnu., ,No a máte nejakú zásteru navyše?"spýtam sa.

,,Ale Lea nemusíte nič....teda nemusíš nič robiť my sa o všetko postaráme."povie ta druhá. Neviem ešte jej meno.

,,Keď vám to nebude vadiť. Naozaj sa nudím a nemám čo robiť. A ako sa to voláš ty?"spýtam sa a dávam si svetlo ružovú zásteru.

,,Ja som Anna Lucia."povie. Mala blond vlasy bola trošku plnších tvarov. A mala modré oči.

,,Veď ste mohli ísť s pani Izabellou na nechy alebo nákupy."povie Mária zatiaľ čo krája uhorku.

,,Myslíte že, by som išla s takou namyslenou fúriou niekde?"

,,Hiii."híknem keď si uvedomím čo som povedala. ,,Toto ste nepočuli."poviem. No ony sa začali smiať.

,,Vieš Lea nemyslela som si že, Damien bude mať niekedy vôbec snúbenicu. A keby už tak nejakú no...aj o tebe som si myslela že, si ako pani Izabella no mýlila som sa. Naozaj si super dievča."Mária sa usmeje.

,,Ďakujem som rada že, aspoň vy ste normálni. No a teraz sa pusťme do práce. Chcem urobiť zelérový krém potom francúzske ratatouille a domáce profiterolky tak šup šup."pustili sme sa do toho.

Po dvoch hodinách sme mali skoro hotovo.

,,Tak vy prestrite prosím stôl vonku ja pôjdem do záhrady pothrať zopár kvetov ak smiem."

,,Smieš. O kvety sa stará ich záhradnik a aj tak ich majú na okrasu. My zatiaľ pôjdeme prestrieť stôl vonku.

Vošla som do obývačky a otvorila veľke francúzske dvere. Vyšla som von a poriadne sa nadýchla. Bolo vonku príjemne slnko pomaly zapadalo, sem tam začviritali vtáci. Vošla som do takej menšej záhradky. Boli tam všelijaké kvety. Z každej som odtrhla jednu. Voňali krásne. Zrazu som zacítila tlak na chrbte. Bola som v drepe a zbierala tie kvety. Skoro ma zvalilo a zľakla som sa. Bola to border kólia. Psy mám rada.

,,Jeeej ty si ale nádherný. Ako sa voláš hm?"začala som ho škrabkať a on sa nechal. Bol hravý.

,,Je to Fefi."povie manžel Márie ako sa to volal? Marcelo? Nie nie... Massimo. Áno.