DOHODA

6. kapitola

(Media Matteo)

Paríž, Francúzsko 16 júna 2018. 

Damien

Práve sme pristáli v Paríži. Prileteli sme súkromným lietadlom. Prišli sme všetci. Otec, mama, Matteo, ja a samozrejme zopár naších chlapov. Nasadli sme do auta a išli do hotela.

Došli sme pred luxusný hotel. Otec objednal najdrahší apartmán. Každý  máme izbu zvlášť. Ja som si dal sprchu a obliekol sa. Dal som si čierne tričko a čierne rifle. Čas tu je rovnaký ako u nás. Sú ešte len štyri hodiny poobede. Vošiel som do obývačky. Mama už bola oblečená a niekde sa chystala.

,,Kam ideš?"spýtal som sa.

,,Na nákupy vrátim sa až večer,ale asi s otcom pôjdeme niekde na večeru,   takže možno aj neskôr. No vy malé deti nie ste takže robte si čo chcete."dopovie dá si na oči slnečné okuliare a odíde.

Typická matka. Je to moja mama to áno, ale vôbec sa tak nechová. Je to namyslená krava, ktorá len otcovi porodila deti. A len nakupuje, stará sa o seba a kamarátky. Nuž čo taká je moja matka. Od malička mňa aj Mattea vychovávali opatrovateľky. No a otec ten bol na na nás tvrdý a urobil z nás teda aspoň zo mňa monštrum. Presne to chcel. Zničil ma. Urobil zo mňa niekoho iného. Matteo je možno, že aj presný opak mňa. Nemyslím výzorovo, ale správaním a povahou. On si z ničoho ťažkú hlavu nerobí vždy ma dobrú náladu a rád si z každého uťahuje.

,,Bratček."aha spomeň diabla.

,,No čo je?"opýtam sa. Ruky som mal opreté o chrbát gauča no už som sa normálne postavil.

,,Keď už sme tu a ty sa budeš vydávať čo znamená že budeš pod papučou tak dnes by sme mohli niekde ísť čo na to hovoríš?"hovoril a robil si zo mňa srandu, no nebol to zlý nápad.

,,Matteo! Tak po prvé ja pod žiadnou papučou nebudem. To ona bude pod mojou rukou. A za druhé nie je to zlý nápad už dávno sme neboli my dvaja niekde spolu a zajtra sa mám stretnúť  s Leom takže môže byť."poviem mu. On sa zasmeje a prikývne.

Leo je kamarát, ktorý žije tu v Paríži. Bol som tu už viackrát, ale Lea som spoznal u nás v Taliansku je to dobrý kamarát. Matteo išiel do kuchyne a ja som išiel za otcom sa s ním o niečom porozprávať. Bol vonku na balkóne s niekým telefonoval.

,,Otec."oslovím ho on sa ešte rozlúči  a zloží.

,,Damien potrebujeme niečo prebrať. Práve som dovolal s Leónom. Sadnime si." Sadneme si a on začne rozprávať.

,,Dnes má  Lea tvoja nastávajùca narodeniny. Presne 21 rokov. Zajtra jej to povedia. A pozajtra pôjdeme k ním na večeru. Ja sa s ním ešte stretnem predtým, musím s ním ešte niečo  prebrať. A ty si rob čo chceš." dopovedal, postavil sa a odišiel.

Ja som tam trochu ešte posedel.

                            ********

Je 9:51 a práve  som sa zobudil. Včera sme boli s Matteom v nejakom klube a  trochu sme to prehnali. Bolí ma dosť hlava. No aspoň som bol trochu s bratom. Dnes sa mám zase stretnúť s Leom. Tak nič postavím sa z postele úpne nahý. Dám si sprchu a potom sa pôjdem naraňajkovať.

Vošiel som do jedálni. Kde už všetci sedeli. Poprial som im dobré ráno a sadol si.

,,Až tak prehnať ste to nemuseli. Čo ak by tam boli novinári?"začala pištať matka. Matteo sa chytil za hlavu. On mal poriadnu opicu. Bolo mi z neho smiešno. No ja som na tom nebol o nič lepšie. A ona má taký nepríjemný hlas.

,,A čo ? Aj keby tam boli. Môžem ich jebať matka."poviem jej drzo. Naozaj ma to už prestáva baviť. Stále jej ide iba o  reputáciu. Matka na mňa pozrela ako na svätý obrázok.

,,Damien vyjadruj sa slušne. Je to tvoja mama."napomenie ma otec. To som sa už naozaj naštval.

,,Ona nie je moja mama a ani nikdy nebola. Ona si moje dobre správanie nezaslúži."poviem a naštvane sa postavím.

Matteo mal len sklonenú hlavu a oni to už nekomentovali. Dal som si športové oblečenie a rozhodol sa ísť si zabehať.

Popri behaní som rozmýšlaľ. Áno som bezcitné monštrum. Presne. Som to čo otec chcel aby som bol. Teraz aj Matteo. Aspoň jeho mohol nechať byť sám sebou. On aj je, ale otec ho neustále terorizuje. A matka? To sa už ani nevyjadrujem. A teraz ešte aj to dievča, ktoré  si mám vziať. Naozaj ju ľutujem pretože byť mojou manželkou nie je niečo čo by ste chceli.

                                 ****

Je desať hodín večer a ja sedím s Leom v nejakom bare vo VIP. Máme za sebou len jeden pohárik whiskey. Dnes sa nechcem spiť včera som mal dosť.

Ja už nejaký čas sledujem jedno dievča. Mala úžasné nohy a postavu celkovo. Jej oči boli naozaj nádherné. Niečo medzi zelenou a modrou. Povedal by som tyrkysové. Červené saténové šaty jej sadli výborne. Ona si ma ešte nevšimla. Je tu s kamarátkami.

,,No no Damien. Ktorá ti padla do oka?"prerušil ma Leo z môjho pozorovania.

,,Žiadna len sa pozerám."rýchlo sa otočím. Zdvihnem pohárik a pripijeme si.

,,Tak a čo ty máš niekoho či si stále cassanova?"spýtam sa ho. Každý kto Lea pozná vie, že on by verný jednej sukni by neostal.

,,Ja? Čo si. Veď ma poznáš. A už na dnes zábavku mám. Pozri tamta blondína na mňa žmurká od kedy sme prišli."povie a ukáže na dievča s blond vlasmy. Bola to samá plastika. No ale neni zlá na jednu noc.

,,Tak a čo ty dnes nechceš žiadnu?"spýta sa ma.

,,Ja dnes nie. Nemám chuť."poviem. Takú hodinu a pól sme sa rozprávali čo nové a tak. On medzitým balil tu blondínu až nakoniec odišiel k baru za ňou. Ostal som tu sám. Chcel som sa pozrieť na to dievča, no nevidel som ju v boxe.

Pozrel som sa na parket a videl som ako tancovala. Mala úžasné pohyby a veľmi dobre vedela čo robí. Naozaj ma zaujala ešte ako žiadna. Predsa len možno dnes si s ňou dám povedať. Pozoroval som ju ako tancovala s kamarátkami. Ony postupne po jednej niekam išli. A ona tam ostala sama. Zrazu k nej prišiel nejaký muž, mal blond vlasy. Lenže ona ho odmietla.

Pesnička sa už skončila a ona si už išla sadnúť. No začalo hrať Tango. Tak som sa rozhodol si s ňou zatancovať, prečo nie? Postavil som sa a išiel za ňou. Leo mal o zábavu postarané ako vidím. Chytil som ju za zápästie a ona sa otočila a išla mi streliť. No keď zbadala kto som alebo lepšie povedané kto nie som zložila ruku. Myslela si že som asi ten blondiak. Zašepkal som jej niečo a zatiahol na parket. Nikto netancoval len my, každý sa na nás pozeral a natáčal. Vedela ho tancovať a veľmi dobre. Bol to asi najlepší tanec aký som kedy zažil. Užíval som si že som ju mal pod kontrolou. Dnes bude moja. Potom som ju posledný  krát zakonil a bol koniec.  Každý tlieskal a pískal. Ona odišla k svojej kamarátke. Chcel som ísť za ňou ale zazvonil mi mobil zdvihol som a išiel do zadu nech počujem. Volal Matteo.

M: Damien rýchlo príd na niečo som prišiel je to veľmi dôležité.

D:Idem.
 
Zložil som a hneď som išiel. Leovi som len zakýval a naznačil že musím ísť. Na to dievča som úplne zabudol. Ani neviem jej meno. A na čo mi? Veď to bolo len dievča. A zajtra už vidím noviny. Matku porazí. Hlavne teraz keď sa mám ženiť.

Ďalšiaaa kapitola nech sa lúbiii.♥️♥️♥️♥️. Z pohľadu Damiena. Nabudúce to už bude Lea. Prepáčte že tak neskôr  ale rozbil sa mi môj nový mobil a píšem na notebooku ale už som si objednala novú obrazovku aj našla opravára. Veľmi sa teším koľko to už má prečítaní. Ľúbiim vás a držte sa♥️♥️♥️😁😁😁.