DOHODA

13. kapitola

Práve som ležala na posteli vo svojej izbe. Bola akurát. Posteľ, skrinky, kúpeľňa a menší šatník. Mala som tu aj balkón. Bola tak jedna hodina ráno. Nemohla som zaspať. Premýšľala som. Ako to teraz bude. Zásnuby sú už o týždeň. Budú sa konať tu na záhrade.  Od teraz budem mať úplne iný život. Zajtra sa musím spýtať či  tu je nejaká strelnica alebo niečo. Vo firme som povedala že, chcem byť na finančnom. Tak ako u otca vo firme. Damien je zástupca riaditeľa ale, on tam je zriedkavo. Aspoň tak. Je veľmi divný a a hlavne idiot. Za to jeho brat Matteo je úplny opak. Je stále usmievavý a pozitívny, pripomína mi Noela. Bratček. Po večeri som im volala. Všetko je tak ako stále. Aj Sophie mi volala. Všetci mi chýbajú ale prídu na zásnuby. Aspoň to ma teší.

Postavím sa a výjdem na balkón. Nie je mi veľmi dobre. Otovirila som balkónové dvere a počula cvrčkov. Bolo príjemne keďže je leto. Mesiac krásne svietil. Z hloboka som sa nadýchla a vydýchla.

,,Je tu príjemne že?"z hora sa ozve hlas. Skoro som chytila infarkt. Bol to Damien. Mal hneď balkón nado mnou. Ale kľudne mohol zoskočiť na ten môj.

,,To áno je tu veľmi príjemne."poviem a zapozerám sa niekde do diaľky.

,,Nevieš spať?"spýta sa ma. Pozrela som sa naňho. Nemal na sebe tričko iba nejaké kraťasy. Preboha. Veď on má ... . Stratila som slová. Nie nie. Čo to hovorím.

,,Nie ale očividne ani ty."poviem a odvrátim radšej pohľad. To že, na dlaniach mal tetovania to viem. Ale mal  ho aj na ľavom ramene. Nejaký citát alebo čo. Na pravom mal nejakú krátku jednu vetu. A mohla som vidieť že, mal nečo aj na chrbte no neviem čo. Tým nápisom som nerozumela boli v taliánčine. Ja som mala tiež  dve tetovania. Jedno mám za uchom. Malý mesiac. A na stehne mám tiež citát vo francúzštine.

,,Áno. Nemôžem spať. No u mňa to je bežné."povie.

,,Aha."poviem ja.

,,Tak dobrú."povieme naraz. Slabo sa usmejem a vojdem späť do izby. Toto bolo zvláštné. No tie tetovania sú veľmi pekné. Radšej si ľahnem a idem spať.

Zobudila som sa už o 8 ráno. Nenaspala som veľa ale, necítila som sa unavene. Vstala som osprchovala sa, jemne namaľovala a obliekla sa. Vlasy som si vyfénovala. Natrela som sa vanilkovým krémom. Dala som si letné žlté šaty na ramienkach, ktoré boli nad kolená. Na to koženku a kabelku s okuliarmi. Dnes nebudem raňajkovať pôjdem na nákupy a  možno strelnica.

Zišla som dole. Za stolom už sedeli všetci.

,,Dobré ráno prajem."pozdravím sa im. Každý sa mi odzdraví. Áno aj ten Idiot.

,,Nebudeš raňajkovať?"spýta sa ma Rudolfo.

,,Nie ďakujem. Chcela som vás poprosiť či by ma jeden z chlapov nemohol odniesť do centra. Potrebujem nové oblečenie a chcela by som ísť aj na strelnicu.

,,Jasné pôjde s tebou Joshua. Ukáže ti aj mesto a potom si z garáže môžeš zobrať aké auto len chceš. A Damien dnes ide do skladu tak ťa zoberie máme tam strelnicu."povie Rudolfo.

,,Nevezmem idem vybaviť niečo dôležité a ona tam nebude mať čo robiť."povie hnusne.

,,Alee. Veď nie som padavka. Chcem ísť aj ja. Už dlho som nebola na žiadnej akcii."poviem.

,,Damien Lea pôjde s tebou a basta. Tak povec Joshuovi že, má ísť s tebou. A ty Damien poď potom do pracovne za mnou."postaví sa a odíde. Matteo len ticho sedel a Izabella si pozerala nejaký magazín a sem tam sa na nás pozrela. Ja som sa pozdravila a odišla von.

Pred bránou stáli dvaja chlapy tak som išla za nimi.

,,Dobré ráno slečna Lea prajete si niečo?"spýta sa vysoký holohlavý chlap.

,,Áno neviete kde je Joshua?"poviem

,,To som ja. Prajete si niečo?"

,,Máte ísť so mnou do mesta ukázať mi to tu."

,,Tak dobre len pôjdem po auto."povie a odíde do zadu.

Stála som pri bráne a čakala. Zrazu som chytila asi infarkt. Niekto silno zatrúbil. Otočím sa a hádajte kto to bol. Bol vo čiernom  BWM X6. Idiot.
Uškrnul sa. Ukázala som mu ešte pristredník. A už ho nebolo. Hneď po ňom prišiel Joshua. Vyšiel z auta a otvoril mi dvere od auta. Nastúpila som a išla.

Po asi tak 15 minútach sme zaparkovali v podzemnej garáži. Otvoril mi dvere a vystúpili sme.
Cestou mi hovoril kde čo je.

,,Hore je veľké nákupné centrum."prikývnem a idem za ním.

,,Ty môžeš ísť. Daj mi tvoje číslo a ja ti zavolám keď budem hotová."poviem mu keď ideme hore výťahom.

,,Ale pán Rudolfo mi povedal nech vás nespustím z očí."povie.

,,Nemusia to vedieť. A nestane sa mi nič. Mám zbraň. Tak choď. Naozaj bude nápadné chodiť s bodyguardom. Na tu máš peniaze a choď si niekam sadnúť."poviem mu a vyberiem 20€. On neochotne pôjde opáčným smerom. Ja sa vydám do prvého obchodu a začnem nakupovať.

Po asi tak dvoch hodinách som bola aj hotová. Nakúpila som si rôzne veci. Minula som 1500 eur. Je presne obed tak som sa rozhodla že si sadnem do nejakej reštaurácie. Objednala som si cestoviny a ďžús.

,,Budete si priať ešte niečo?"spýta sa ma mladá častníčka.

,,Nie ďakujem."usmejem sa. Rozprávam trošičku Taliánský ale, väčšinou Anglicky.

Sedela som pri okne a pozerala von. Veľmi pekné miesto.

,,Čo tu tak sama sedíte?"spýta sa ma chlap. Mohol mať 30. Trošku vypracovaný, kučeravé vlasy, zelené oči. Celkom pekný no Damianovi nesiaha ani po členky. Čoo? Prečo som ho porovnala práve s ním?

,,To vás zaujímať nemusí."poviem a falošne sa usmejem.

,,Vy ste ale, drzá. Ako sa voláte?

,,Ste hluchý alebo čo? Som zasnúbená jasné? Tak si dajte spátečku."

,,Prsteň nevidím."povie a prisadne si. Aká drzosť.

,,Čo to robíte?"spýtam sa ho.

,,Prisadám si."

,,Postavte sa. Nechcem aby ste sedeli pri mne."

,,Nie ste stadiaľ. Ale máte sexy akcent."

,,Čo si to dovoľujete mám snúbenca."poviem a chystám sa na odchod. On sa len zasmeje.

,,Keby niečo som Carlo."zakričí ešte. Idiot sprostý.

Aspoň za mňa zaplatí. Bolo už skoro dva hodín poobede. Tak som sa vybrala zase do centra a zavolám už Joshuovi že, chcem ísť domov.

Taak a nová časť❤❤❤.  Ani neviete akú radosť mám. Môj výplod fantázie má už cez tisíc prečítani. Veľka vďaka každému jednému čítateľovi😍😍😍.