DOHODA

10.kapitola

(Média: Dom Castanovcov)

Pràve som stála pred dvermi. Na sebe som mala obyčajné rifle na vysokom pase, čierne tričko, biele tenisky a kabelku. Vlasy som mala rozpustené. Kufre už boli odnesené a ja som sa lúčila s rodinou. Práve ma obíjmal otec.

,,Mílačik môj neboj sa. Pri nich ti bude dobre. A budeme ťa chodiť navštevovať. Len sa správaj slušne."dá mi bozk do vlasov.

,,Dcérka len buď silná a keď tam budete aspoň mi napíš."obíjme ma mama a da mi bozk na obe líca.

,,Konečne už odchádzaš."povie Noel no hneď na to sa zasmeje.
,,Achh kuriatko moje. Bude mi chýbať naše naťahovanie a hlavne provokovanie...no ešte existujú sociálne siete. Maj sa mi tam dobre. Lúbim ťa."zašepká mi ešte do ucha a dá mi bozk na čelo.

Práve sedím v súkromnom lietadle. Poslali po mňa auto. Môj nastávajúci bol úplne vzadu so svojím otcom. Ja som bola v strede s Matteom a sedeli sme a pani Izabella si išla ľahnúť. Úžasné fakt. Neviem prečo ale Damien ma na sebe neustále čierne veci ešte aj košelu všetko. Divné.

,,Tak čo švagrinka nie si hladná?"opýta sa Matteo keď sa vráti ani neviem s kadiaľ držajúc v ruke jedlo. To oslovenie som od ignorovala lebo som bola naozaj hladná. Len som prikývla.

Sadol si oproti mne a dal jedlo na malý stôl.

,,Viem že, sa necítiš najlepšie a ani nie si najštastnejšia, ale nerob si z toho ťažku hlavu. Iné ženy to majú horšie."povie a zakusne sa do bagety.
Pozreal som sa naňho že, ako to myslel.

,,No tak mohla si skončiť s 50 ročným dedom, ktorý by ťa bil a nechci vedieť čo ďalšie. A tak máš aspoň mladého a pekného."

,,Ahaa takže mám mladého, pekného ale biť ma akože bude?"poviem posmešne. Trochu ho to zaskočí.

,,Ehm ehm nie. Tak som to nemyslel.  Damien by na teba ruku nezdvihol. O to sa báť nemusíš."usmeje sa na mňa.

,,Myslíš že, sa bojím. Dovoľ sa mi zasmiať. Ja som dcéra mafiánskeho bossa. Myslíš že, ma zastraší jeden chlap?"poviem a neveriacky zakrútim hlavou.

,,Začínaš sa mi stále viac a viac páčíť švagrinká. Takže nie si otcove dievčatko ale si poriadná mafiánka. Haha to bude mať môj brat ťažké."zasmeje sa. Ja len pokrútim hlavou.

Po dvoj hodinovom lete sme konečne pristáli. Ja som potom zaspala. Zobudila ma nejaká letuška, že sme pristáli. Práve sedím v aute. Prišiel asi ich šofér. V predu s ním sedí pán Rudolfo a vzadu sedím ja, Matteo a Izabella. Predstavte si že, vážený pán Damien si zobral vlastné auto a odišiel niekam preč. Idiot. Ale keď bude takýto mne to len vyhovuje. Z okna som si prezerala Miláno. Veľmi pekné mesto. Dobre musím uznať že aspoň mesto je pekné.

Dorazili sme pred veľkou vilou. Bola za mestom a okolo bol les. Bolo to pekné miesto. Hneď ako auto prešlo cez bránu som videla ako vonku pred dvermi stoja dvaja chlapy v oblekoch a dve ženy. Teda jedna žena a jedno dievča. Zastali sme a vystúpili.

,,Vítajte doma pane."povedia zborovo. Rudolfo len prikývne na pozdrav.

,,Keďže ste tu všetci chcem vás zoznámiť s Damienovou snúbenicou."povie. Všetci ostanú prekvapení.

,,Lea toto je Mária a jej dcéra Natália. Ony sa starajú o domácnosť. Toto je Máriin manžel Massimo správca. A Toto sú jedny z naších chlapov. Ľudia toto je slečna Lea."všetci sa mi pozdravili.

,,Oddnes je aj ona vašou paňou. Natália ukáž jej všetko čo je treba. No myslím, že sme všetci z tejto cesty unavení a je dosť neskoro."povie a ešte niečo hovorí tomu dievčaťu Natálii.

Mohla mať najviac deväťnásť. Bola menšia, chudá postava, čierne vlasy až pod plecia, opálena pokožka,veľke čierne oči a plné pery. Taliánka. Podobala sa na svoju mamu. Všetci išli už dovnútra aj pani Izabella. Ostala tu už len Natália a pán Rudolfo.

,,Tak Lea Natália ti ukáže izbu kufre ti vybalia zajtra. Odteraz je toto aj tvoj dom takže nehambi sa. Zajtra ti všetko ukáže. Damien sa dnes už nevráti musel niečo vybaviť. Dobrú noc."povie a odíde.

Natália sa na mňa neisto pozrela.
,,Prosím slečna Lea."povie ukáže na mohutné dvere. Ja len prikývnem a vojdeme.

Dom bol veľký a pekný. Keď ste vošli boli ste na chodbe. Na ľavo boli schody dole. A na pravo viedli schody hore. Na poschodí kde som stála bola dlhá chodba.

Ona ma viedla hore tými schodmi nebolo ich veľa. Došli sme hore a boli tam len dvoje dvere a malá chodbá. Vošli sme do tých, ktoré boli hneď naproti schodom. Bola to izba. Bola tmavá. Veľká manželská posteľ hneď v strede. Čierne obliečky, čierny nábytok, čierne žalúzie. Ešte že steny boli biele. Videla som že sú tu dvere. Predpokladám kúpeľňa spojená s izbou.

,,Toto je izba pána Damiena. Toto celé poschodie je jeho. V tých druhých dverách je jeho pracovňa. Zajtra vám to tu všetko ukážem prajem vám dobrú noc."

,,Ďakujem aj tebe. Nemusíš mi vykať kľudne mi tykaj veď nie som staršia o veľa rokov. Koľko vlastne máš?"

,,Mám 18. Ale pán Rudolfo a hlavne pani Izabella nám zakázali tykať naším nadriadeným."povie a skloní hlavu.

,,Ale ja som Lea a môžeš ma tak kľudne volať a tykať mi. Môžeš ísť a ďakujem."pozdraví sa a odíde.

To, že som bola s tým temným Idiotom v jednej izbe som už dnes neriešila. Bola som neuveriteľne unavená. Veci mi ešte nedoniesli. Osprchovala som sa rýchlo. Použila som jeho sprchový gél. Okay vonia veľmi dobre. Nemám tu nič tak si zoberiem tričko z jeho skrine. Nepáči sa mi myšlienka, že mám na sebe veci toho idiota ale, nebudem snáď spať nahá.

Pre mňa to problém nie je, ale nie som tu sama. Mal samé čierne a tmavé veci. Toto som ešte vážne nevidela. Je divný. Vybrala som si čierne dlhé tričko a obliekla si ho. Voňalo dobre. Veci som si dala vedľa nočného stolíku a ľahla si. Už niet cesty späť. S touto myšlienkou som zaspala.

Naozaj sa ospavedlňujem že , som  zanedbala tento príbeh. Dúfam že, vás to neodradilo. 😄 Prajem príjemné čítanie❤.