Srdcu nerozkážem

Kapitola 14

"Okamžite sa jej ospravedlníš!" Ozve sa mohutný Lukasov hlas hneď, ako za nami zavrie na izbe dvere. Ja sa pohodlne opriem o stenu a uškrniem sa.

"A čo ak sa neospravedlním hmm.." oblízla som si pery. Chcem ho, a tak strašne moc, že už to nevydržím, ale to sa nestane! Chcem ho potrápiť.

"Bela, upozorňujem ťa poslednýkrát, ihneď ako teraz zojdeme dole sa jej ospravedlníš a budeš slušná a milá, rozumieme sa?!" Priblížil sa ku mne a jeho dych som pocítila za mojím uchom. Okamžite mi naskočili zimomriavky.

"Na to zabudni!" Zavrčím. Chcem odisť, lebo sa neudržím na uzde, no Lukas ma so mnou iné plány. Ruky mi zdvihne nad hlavou a jedno rukou ich pridržiava, druhou mi pomaly a trýznivo prechadza po mojich bokoch až dole.

Snažim sa striasť jeho ruku, nechcem aby prišiel na to, že mi to je príjemné. Jeho pery sa objaviac pod uchom a začnú ma jemne bozkávať až ku perám. Jemne vzdychnem a nechám sa unášať v eufórii.

Cítim ako mo stlačil prsník a môj vzdych vyšiel tak hlasno, že ma musel umlčať perami. Tie jemné a zároveň drsné.

"Oh, prepáčte že vas ruším," ozve sa hlas Mattiasa, ktory stál vo dverách. Ja cela červená skloním hlavu.

"Nerád vás ruším ale Diana už chcela isť za vami, že kde ste toľko," Lukas prikývne ale nepovie nič. Po ceste dole do salónu ma chyti za lakeť a šepne mi : "Čakám, že sa jej ospravedlníš,"

Ja som sa približila k nemu a do jeho ucha zašepkala jedno a to isté slovo , nech zabudne a pokračovala som v chôdzi.

"Konečne, už sme si mysleli, že ste sa tam pozabíjali," zasmeje sa Elizabeth, keď vojdem a hneď ma zbadá. Diana na mňa vrhla hnusný pohľad a ja som sa sladko usmiala.

"Beth, o to sa nemusíš báť," začnem a keď vojde dnu aj Lukas, tak začnem pokračovať, "Lukas mi len niečo hovoril, ale vieš že ja ho neposlúcham takže to neurobím," otočim sa na Lukasa a pošlem mu vzdušnu pusu.

Vidim, že sa musi ovládať.

Vidím aj ako Mattias prekrútil očami a posadil sa vedľa mňa. Jej cieľ bol jasný, aby si Lukas k nej sadol.

Musela som pretočiť očami nad touto detinskosťou.

Smejem sa s Elizabeth na Mattiasovyh historkách. Tie sú božské. Dokonca som aj zabudla na Lukasa, čo ak by som ho trochu potrápía hmmm.

Jemne som pohladila Mattiasa po ramene a prechádzala pomaly dole až som došla ku kolenu. Zas to nebudem preháňať. Nahnem sa bližšie k nemu a on ochotne so mnou spolupracuje.

Presne vie, o čo mi ide a to sa mi páči!

Elizabeth sleduje Lukasa a jeho biele hanky, ktoré drží v pästiach. Odtiahnem sa od neho a zrazu započujem Dianu.

"Lukas? Ukázal by si mi prosím kone? A naučil by si ma jazdiť, nech si môžeme spolu potom zajazdiť? A kľudne aj na niečo inom," žmurkne naňho a on sa jej chystá odpovedať, ale ja jej odvetim rychlejšie.

"Dianka, ty nepatríš ku koňom, ešte by si smrdela a tie tvoje nechtíčky by nevydržali. A ak chceš tak moc ísť k ním, tak prosím neotravuj zadaného muža áno?" Zaklipkám očami, " alebo vieš čo poď za mnou" postavim sa a zavolám všetkých nech idú so mnou.

Ona sa usmiala, lebo asi myslela že nakoniec jej to vyjde podľa jej plánov, ale na to ona môže zabudnúť.

Došli sme ku stajňam, ukazala som jej kone a ona si jedneho vybrala.

"Leo poď ku mne, naučiš ju ty áno?"

Po ceste von zo stajne ma Lukas chytí za lakeť a tvrdým hlasom zavelí.

"Do izby a čakaj tam!