Kapitola 9

445 13 7
                                    




Lukas

Dnes nám všetkým otec oznámil, že naša slúžka Anabela rada jazdila. Povedal nám to, že nech ju niekto dovedie ku ocovi na návštevu a potom späť do zámku. Tak som sa toho ujal ja, len preto že konečne vypadnem von zo zámku a zároveň s ňu strávim trochu času a spoznám jej otca.

Pomaly som už vychádzal smerom ku stajniam,kde som pri nej videl stáť Tea. Niečo jej hovoril a ona mu len odpovedala.

"Budem" odpovie a objímu sa. To sa mi ale moc nepáčilo, tak som ju z jeho objatia vytrhol a ukázal je kde má ísť.

"Vyber si koňa"  poviem jej a na jej výraze som vyčítal , že nevedela si vybrať.

"Nemohli by sme ísť ako prvé za otcom a tam mám svojho koňa"povedala a čakala na  moju odpoveď.  Zarozmýšľal som normalne.

"Dobré"odpovedal  som a tak sa vybrala peši ale ja som neplánoval ju nech ísť peši, a tak som ju posadil  na koňa predomnu.

"Toto by sa mi viac páčila ako keď by si mala ísť na svojom koňovi" pošepkal som jej, nemohol som už vydržať bez nejakej poznámky.

Kedy tam budeme princ?" Spýtala sa.

"Anabela nebuď taká nedočkavá, ocinko ťa určite už čaká. Bolo mu povedané, že mu príde vzácna návšteva." Nahodil som môj povestný úsmev.

"Prosím vykajte mi! Ako aj ja vám vykám tak aj vy mne! To neznamená, že som slúžka, že že sa máte ku mne správať ako ku handre!"rozčúlila sa. Zoskočila počas jazdy čo som okamžite zastavil koňa.

"S takým idiotom nebudem jazdiť"zamrmlala si a určite si myslela, že to nebudem počuť.

"S pekným idiotom keď tak. A keby som bola zlý k tebe tak sa správam Anabela inak. Ja sa snažím byť od otca aspoň trocha ľudský." Úprimne sa zasmiala.

"Prepáčte veličenstvo , ale musím sa zasmiať" urobila provízornu poklonu a začala sa smiať.

Zosadol som , priviazal koňa ku stromu a ona náhle stíchla. Ale ako videla, že sa na ňu chystám rozbehnúť tak zobrala nohy na plecia a utekala. Jediná menšia vyhoda, že sa potkla a spadla do mäkkej trávy a ja som sa mohol nad ňu skloniť a držať ju vo svojej moci.

"Dávaj si pozor dievčatko, hádam nechceš prísť k ocinkovi uplakaná" robil som si srandu. Kopla mi do rozkroku a ja som sa bolestne prevalil na bol držiac sa ta miesto, kde ma kopla.

"Veličenstvo ste v poriadku?" Urobila  sa ustráchanou. "Nič sa vám nestalo? Nemám vám zavolať pána-"bola prerušená mnou.

"Stačí" skríkol som.

"Ty si nemáš čo toto dovoľovať. Si nič, obyčajná služka a štetka" tak toto som asi trošku prehnal, lebo mi na tvári pristála facka po ktorej hneď utekala čo najďalej odomňa.

Vysadol som na koňa a snažil som sa ju nájsť.

"Princ Lukas tu som" otočil som sa a priblížil sa ku nej . Mlčky vysadla a bola ticho, asi jej nie je moc teraz do reči.

Zazvonila a keď uvidela nejakú ženskú sa zamračila.

"Veličenstvo" uklonila sa a pozrela sa na  Anabelu ."vy ste kto?" Spýtala  sa.

"Anabela Brown. Túto vášho milenca dcéra."  Povedala a žena celá  zbledla.

"Ja prepáčte... poďte ďalej." Otočila sa na mňa  a ja som prikývol a posunul ju dnu.

Uviazal som strom a potom došiel dnu do domu.

"Ahoj otec," pozdraví sa otcovi hneď ako vojdeme do mojho bývaleho domovu.

Srdcu nerozkážemWhere stories live. Discover now