Srdcu nerozkážem

Kapitola 11

Anabela

Ako som im teda povedala, že súhlasím dali mi zatiaľ izbu rovno veľa Lukasovej. Za mesiac máme svadbu a dovtedy budeme spať rozdelene. Jediné šťastie, asi by som neprežila keby sme mali hneď vedľa seba spať, ležať a robiť sa že sme sa udobrili.

Stále ho neznášam.

A budem!

Nikdy ho neprestanem!

Už asi 2 hodiny ležím v mojej novej komnate a a neviem čo mám robiť. Nechcem z nej vyjsť, len preto aby som po ceste nestretla milostivého pána Lukasa. Vôbec nemám naňho náladu.

Klop, klop.

"Vojdite," poviem. Predsa sa už musím aj tak správať. Už nebudem žiadna slúžka, ale princezná a možno v budúcnosti aj kráľovná.

"Maš ísť na večeru Anabela," vošla mi do izby Nela. Nechcem byť na ňu ako iný, že mi musia vykať a tak. No, v tej chvíli som jej išla odpovedať, ale ozval sa Lukas, ktorý neviem ani kedy sa za ňu objavil.

"Nela, pred tebou je moja budúca žena a kráľovná, zatial bude princezná. Vieš ako sa máš chovať, no nie? Žiadne tykanie!" Hrubý hlas sa ozval jeho a hlavne dominantný.

"Lukas, ale ja som jej dovolila tykať." Ozvem sa ja a on nadvihne obočie.

"Tak milá Anabela, po večeri si budeme musieť asi zopakovať pravidlá a hlavne ustanoviť a povedať ti ako to tu chodí. Nela a ty zmizni. Buď rada, že to nepočul otec," Nela hneď vybehla z mojej izby a išla čo najrýchlejšie preč.

"Meníš sa na tvojho otca, si hnusný," odvrknem mu a chystám sa vstať z postele, keďže moje brucho sa aj ozvalo a je ho potrebné nakŕmiť.

"Pfff," odfrkne.

Ja sa pohnem k dverám, ale ešte z izby neodídem, lebo musím ešte niečo dodať.

"A na tvoje vymyslené pravidlá ti ja kašlem," zvrtnem sa na päte a odídem. Najprv som išla smerom do jedálne, ale nakoniec som zabočila do kuchyne, kde som moc veľa časti nestihla ani stráviť.

Hneď ako som vošla, všetci sa začali kľaňať a ja som zostala nemo zaskočená, toto som vôbec nečakala.

"Princezná, prajete si niečo?" Ozvala sa Elena a ja som nedokázala ani slovko vydať.

"Ja... ja som chcela Nelu nachvíľku," Elena hneď ukázala že ma ísť za mnou a ja som pochodovala do miestnosti, kde by nás nemal nikto zastihnúť.

"Nela, prepáč mi za Lukasa. Chcela som ti povedať, že kľudne mi môžeš tykať a to aj povedz ostatným áno? Len nie v pritomnosti iných, len keď budeme bez ostatných," ona prikývla a ja som ju objala.

"Lukas, kde máš Anabelu? Ty ju chceš za manželku, ale nevieš s ňou prísť? " počula som kričanie. Ihneď som bežala do jedálne nech Lukas nemá toľko vynadané.

"Prepáčte, už som tu. Len som bola ešte na toalete," sadla som si vedľa Lukasa.
Postupne nám začali nosiť večeru a ja som sa usmiala na Nelu a žmurkla nenápadne na ňu.

Večera chutili vynikajúco. Vždy bola vynikajúca.

Ako skončila som odišla od stola smerom do záhrady sa trochu prejsť a vyvetrať sa.  Chcela som byť aspoň na chvíľu sama, ale ani to mi nebolo dopriaté, lebo po chvíľke sa za mojím chrbtom ozval hlas Elizabeth.

"Anabela čo ty tu tak sama stojíš," spýta sa ma. Ja len myknem ramenami a viac si ich objímem. Ochladilo sa.

"Premýšľam Eli, niekedy človek potrebuje byť sám a vstrebať všetky veci, ktoré sa mu za necelý deň udiali." Usmejem sa na ňu a pozorujem hviezdy na oblohe.

"To máš pravdu Ann, ale niekedy samota človeka nie je najlepšia. Zvykneš si na to a nebudeš až tak veľa vychádzať medzi ľuďmi." Zostanem tentoraz ticho.

"Vieš, človek zostane sám, keď ho rodičia zavrhnú. Mama mi bohužiaľ zomrela a otec?" Zasmejem sa neúprimne, " ten sa ma ako vidíš rád zbavil. V dome má milenku a ma ešte aj za mňa dobre zaplatené. Ty máš aspoň obidvoch milujúcich."

"Vieš, chcela by som byť niekedy aj tou normálnou dievčinou a nie byť princeznou. Niektorí si myslia, že tým že som princezná tak mi je najlepšie. Nie je, nechcela som byť ňou, ale človek si nikdy nevyberie aký bude jeho osud," usmejem sa nad jej peknými slovami a rozlúčim sa s ňou so slovami, že si idem ľahnúť.

Vojdem do svojej komnaty a na mojej posteli uvidím sedieť Lukasa.

"Lukas môžeš odísť? Chcem si ľahnúť," prejdem na druhú stranu postele a odkrývam perinu.

"Nie dnes totiž chcem s tebou prebrať tie pravidlá,"  poviem tvrdohlavo.

"Ale ja dnes nechcem! Bolí ma hlava a chcem si oddýchnuť," no ale táto odpoveď sa Lukasovi nepáčila.

Schytil ma za lakeť a pritiahol k sebe. Dívali sme sa navzájom do očí a keď som sa chcela odtiahnuť, urobil to čo som nečakala.

Pobozkal ma.

Tak som tu s novou časťou, prepáčte za čakanie.

Asi je nudná čo? 
Neviem či vás to baví.