Kapitola 10

420 13 3
                                    





Anabela

Už som mohla byť vo väzení aj pár hodín a doteraz mi nedoniesli vodu. Som smädná a nudím sa tu. Škoda, že mi nevyšiel ten plán. Tak som si ho dobre naplánovala.

Začala som sa hrať s mojim prstami. Skladala som si ich, hrala so sebou palcovú bitku. Radšej by som už roznášala akoby som tu mala len tak, bez ničoho sedieť.

"Anabel,"ozval sa hlas z dverí. Zdvihla som hlavu a tam stála princezná Elizabeth so smutnou tvárou či šťastnou?

"Áno?" Spýtala som sa hneď na to ako za sebou zatvorila dvere a pristúpila ku mne. Ako keby rozmýšľala čo teraz podnikne. Nakoniec si sadla vedľa mňa a usmiala sa.

"Mám pre teba dobré správy," začala dobre, prikývla som a čakala som na ne. Chcela som hneď vedieť čo mi chce povedať.

"No, budeš voľná a nebudeš odsúdená na smrť, lebo jedna osoba ťa vytrhla doslova z jamy levovej," zamračila som sa. Kto je tá osoba?

"A tá osoba je kto? A ako sa tej osobe ma podarilo dostať odtiaľto von?"spýtala som sa s nadvihnutým obočím.

"Lukas," vypúlila som oči. Nevedela som vydať ani hlások.

"Čo?" Prekvapene ešte zažmurkám. Nechcem tomu veriť, že to práve on bol. "A ako?"

"Jednoducho, uvidíš. Ja som nadšená, že nebudem ťa musieť vidieť niekde visieť, ale že sa budeme môcť veľa rozprávať a spolu tráviť čas." Princeznin úsmev nezmizol dovtedy kým ma nezaviedla za jej otcom, kde stál aj Lukas.

"Si si istý Lukas? Ja s tým nesúhlasím, ale keď to tak chceš tak s tým ja už nemôžem urobit," povedal kráľ Lukasovi.

"Áno otec," odvetil.

"No tak milá Anabela si voľná, ale nie úplne voľná. Len si sa dostala von z väzenie a dostaneš nové veci, ktoré si povinná sa naučiť a rešpektovať to! Odteraz už nie si slúžka, odteraz si budúca kráľovná, lebo Lukas si si ťa vybral za manželku," skončil svoj prejav a mne sa furt v mysli premietali tie slová.

Lukas si ťa vybral za manželku...
Lukas si ťa vybral za manželku....

"Nie to nie je pravda, že si robíte srandu zo mňa?!" Skríknem.

"Vypadám na to?" Posmešne odvrkol mi kráľ. Chytila som sa za hlavu a začala sa ťahať za vlasy. Toto sa mi len sníva, to nie je skutočné. Hovorim si sama sebe a dúfam, že sa z tohto sna čoskoro zobudím.

No márna, práve môj osud je v rukách Lucifera.

"Ja s tým nesúhlasím," vyjadrím svoj názor.

"Tak jedine ťa obesíme, inú možnosť nemáš," povedal kráľ. Som sklopila oči a sklonila hlavu.

"Anabela, nechcem ťa stratiť, uvidíš, že môj brat nie je taký zlý, prosím urob to pre mňa," prihovorila sa ku mne princezná.

"Ja.. ja nemôžem," začala som plakať. Ja nechcem ho, nevydržím v jeho blízkosti. Nechcem si to priznať, ale moje tela reaguje na neho dotyky až moc intenzívne čo ja vôbec nechcem.

Nechcem jeho.

Nie!

Nemôžem zmeniť názor!

Nemôžem sa dívať do princezniných smutných očí.

"Dobre prijímam to," vydýchnem a skloním hlavu. Teraz sama sebe neverím čo sa za chybu teraz urobila.

Aspoň sa pokúsim rovnosť medzi chudobnými a bohatými. Za to nič nedám.

Práve teraz som podpísala zmluvu môjho budúceho života.

Dúfam, že Lukas už nebude taký idiot.

Srdcu nerozkážemDove le storie prendono vita. Scoprilo ora