Srdcu nerozkážem

Kapitola 17

"Mami?" Uvidím pred sebou známu postavu. Ale prečo ju vidím, keď ona je v nebi a ja na zemi?

"Ako to že ťa vidím? Už som pri tebe v nebi?" Nechápala som, ako som sa tu dostala.

"Dcérenka, silno si si buchla hlavu. Viem, máš to ťažké, Dianu si ustráž áno zlatko? A už choď, lebo ak by si tu zostala už nikdy Lukasa neuvidiš." Povie a kráča ďalej odo mňa. Chcem zakričať mama, ale strácam sa znova.

"Anabel, vstávaj," trasie niekto s mojím telom. Nechcem sa prebudiť, chcem ísť naspäť za mamou.

"Láska," narieknutie počujem. To oslovenie ma dostalo. Čo keby som si urobila srandu z neho.
Pomaly otváram oči a hneď mi udrie biele svetlo z lampy. Nadomnou stojí chlap asi doktor a vedľa neho ustarostený Lukas.

"Slečna vidíte dobre? Počujete nás? Bolí vás
niečo?" Hneď ma doktor zahŕňal otázkami.

"Ja... ja som v poriadku, len... len ma trochu bolí hlava," priznám nakoniec a doktor sa jemne na mňa usmeje.

"Poznávate tohto muža vedľa vás?" Spýta sa ma a ja pozriem vedľa seba. Môj krásny Lukas, ukáž ako zareaguješ.

"Ja... ja neviem. Podobá sa mi na princa, ktorého mi mama ukazovala. Počkajte, kde to som?" Zahrala som ako herečka vo filme.

"Si na zámku, si moja snúbenica. To si fakt na mňa nespomínaš? Ann, moja krásna, zaľúbil som sa do teba, nechcel som si to priznať, ale keď som vošiel do tvojej izby a videl ťa na zemi a okolo teba krv som sa zľakol. Toto mi prosím ťa už nerob, áno?" Pobozkal ma na čelo a ja som sa usmiala.

Dnu vošiel Leo a Elizabeth.

"Ako sa cítiš?" Usmiali sa na mňa, no Lukas ma predbehol v odpovedi.

"Nepamätá si," smutne odvetil.

"Pamätám si," pošepkám a jemu až oči zaiskrili.

"Ty jedna klamárka, si ma chcela zaviesť za nos. A ja chudák som sa ti tu vyznal," postaví sa a odkráča z izby. Neviem čo mám robiť. Prečo som mu to spravila? Možno by mi to povedal aj tak.

"Ja som hlúpa. Prečo ja?" Nariekala som pred nimi. Oni rýchlo ku mne pribehli a snažili sa ma utešiť, že jeho to prejde, nech sa netrápim. Potom aj oni odišli z izby a zostala som sama.

Poddala som sa spánku, predsa ten je najjednoduchšie riešenie všetkých problémov.
Započujem jemne buchnutie dverí. Myslela som si, že to bude Lukas, no klopkanie lodičiek tomu nenasvedčovalo.

Asi Elizabeth, pomyslím si.

Otvorím oči a pred sebou uvidím škodoradostnú Dianu.

"No ako sa ti princeznička leží?" Vysmieva sa mi.

"Vieš čo dobre sa mi leží, nesťažujem sa," odvetím.

"Lukas sa na teba hnevá, a teraz mi to presne vyhovuje," žmurkne na mňa.

"Čo tým chceš povedať?"spýtam sa jej.

"Využijem chvíle, keď musiš ležať," a odíde.